28. decembra 2019

RECENZIA // Čo to má spoločné so mnou?, Sacha Batthyany

decembra 28, 2019
Oslava, šampanské, tanec, prestávka na masaker, znova tanec, znova šampanské... Tak vyzerala oslava na zámku Rechnitz, ktorú v marci 1945 usporiadala autorova prateta Margit Batthyány. Zostalo po nej stoosemdesiat zavraždených Židov, stoosemdesiat zmárnených ľudských životov.

***
 Začalo to ako reportáž, ktorá chce zachytiť osud Židov, ale v skutočnosti je to výpoveď človeka, ktorý v sebe nesie neviditeľné rany minulosti. 
Aká by bola vaša reakcia na priamy dôkaz toho, že jeden člen vašej rodiny bol pri masakri, vraždil alebo sledoval ako ľudia zomierajú a padajú do jamy ako domino? 
Sacha Batthyany sa rozhodol pátrať po minulosti a práve jeho cesta späť je zachytená v reportážnej knihe, ktorá bola nominovaná na prestižnú švajčiarsku Knižnú cenu a dostala sa do finále ceny Ryszarda Kapuścińského za rok 2018, ktorá sa udeľuje za najlepšiu knihu reportážnej literatúry. 

***

Čo to má spoločné so mnou? Spýtal sa Sacha svojej kolegyni, keď si prezrel článok v novinách o masakri na večierku, ktorý usporadúvala jeho teta grófka Margit. 
Rod, z ktorého pochádza autor, je v Maďarsku veľmi známy, významný a šľachtičný s dlhou históriou, sú po ňom pomenované námestia po celom Maďarsku.
Autor nás vďaka denníku jeho starej mamy prenesie do obdobia druhej svetovej vojny, spoznávame jeho rodinu, pozorujeme udalosti a kráčame vedľa nemeckých vojakov po štrkovej ceste, na ktorej stojí pán domu a manželský pár, ktorý ho prosí o pomoc, prosí, aby zachránil ich deti, ktoré sedeli vo vlaku smerujúcom do Osvienčimu. 
Od tohto momentu si nás autor prehadzuje z minulosti do prítomnosti, od vraždy po cestu na ruskú Sibír, kde bol väznený jeho starý otec 
10 rokov až do prítomnosti na kreslo,  v ktorom leží a rozpráva sa so svojim psychológom.

Čo to má spoločné so mnou? je útla kronika krátkej epochy rodu, ktorý bol zmietaný, musel sa rozhodnúť, trel biedu a bol zbavený všetkých cností. Sachovi sa touto knihou podaril naozaj majstrovský kúsok, keď dokázal zachytiť spoločenskú situáciu pred vojnou, počas vojnou a po vojne troch genarácii. Ťažoba tejto knihy je však úplne inde, ako sa môže na prvý pohľad zdať - pravdu povediac, táto kniha vás naozaj prekvapí a odnesiete z nej omnoho viac, ako si vôbec myslíte. 

Ak si myslíte, že táto kniha je ťažká témou, nie je tomu celkom tak, pretože je napísaná spôsobom, ktorý zaujme každého, ba aj niekoho, kto veľmi neholduje knihám, nezaujíma sa o históriu alebo iba nechce čítať veľmi nechutne opísané deje počas vojny. Táto útla knižka nás s určitou ľahkosťou prevedie troma generáciami, troma totalitnými režimami a popritom budeme paralelne kráčať aj v prítomnosti a uvažovať o ranách, ktorý si so sebou nesú deti a vnuci. 

Čo to má spoločné so mnou? nie je len otázka jedného človeka, ale nás všetkých - kto každý si v sebe nesie rany? A aké veľké sú? 
Odpoveď na tieto otázky a na mnohé iné nájdete v tejto malej, ale zato veľmi skvelej knihe od @absynt.sk 





Za knihu ďakujem @absynt.sk 
Viac o knihe TU










26. decembra 2019

Rok 2019 očami knihomoľa

decembra 26, 2019


Koniec roka. 
Každý rok naňho čakám a teším sa, pretože verím, že ten nasledujúci bude ešte lepší. Ale ako išli roky,  uvedomovala som si, že každý rok je najlepší. Najprv to bol ten 2016, keď som začala chodiť na strednú , potom ten 2017, lebo som sa naučila lyžovať, po ňom bol najlepší rok 2018, pretože som sa zaľúbila do svojej prvej lásky, takej ozastnej, skutočnej, no a teraz je to tento rok - 2019, pretože som bola ostužkovaná. 
Tak, ktorý je ten naj? 
Mnohému som sa priučila, vyskúšala a mnoho som zažila. Stále si však vyberám témy, ktoré sa týkajú žien, stále sa hádam, stále sa snažím pomáhať ostatným, stále snívam a stále čítam. Menej. Ale predsa! 
Keď som spisovala moje naj knihy tohto roka, vznikol z toho zoznam populárno-náučných kníh a klasiky. Nuž, možno na staré kolená sa dostanem aj k beletrii. Alebo takto, aby nenastal omyl, beletriu ako romány či trilery som čítala, ale nezaujali ma. 

***

Začnem najskôr klasikou.
Kniha, ktorú vám chcem predstaviť, bola mojím vianočným darčekom a tiež to bola kniha, ktorú som si chcela prečítať ešte v dobe, keď mi cesta do školy trvala 10 minút. Spomenula som to medzi rečou, keď som kráčala s Adamkom a jeho mamkou k ním domov. Bolo leto.
  • Chalúpka strýčka Toma, Harriet Beechrová-Stoweová 
Je to kniha o Amerike, o otroctve, o láske a o sile. Priamou inšpiráciou preň bol otrasný zážitok z februára 1851, keď Beecher Stowe videla na vlastné oči, ako dvaja otroci bičujú na smrť tretieho, starca, pričom ich k tomu núti a povzbudzuje ich brutálny biely majiteľ. Bičovaný starec sa stal v románe strýkom Tomom, takmer kristovskou postavou; krutý beloch sa v knihe volá Simon Legree.

  • Drak sa vracia, Dobroslav Chrobák 
Povinnú literatúru má rád len málokto, a pritom obsahuje toľko skvelých a nadčasových diel. Slovensko sa zdvíha z prachu, v nose ho šteklí vôňa vojny a na pozadí toho všetkého vyniká slovenská lyrizovaná próza. 
Milostný trojuholník, ktorý končí tragicky. 

  • Peter a Lucia, Romain Rolland

Tenká kniha, ktorá v sebe skrýva príbeh dvoch mladých ľudí počas vojny. 
Táto kniha nám jednoducho presne ukazuje, čo znamená vojna a aká nepodstatná vôbec je. 

***

Ďalšiu a trocha viac obsiahlu skupinu tvoria knihy, ktoré sa klasifikujú ako populárno-náučne romány
V tejto skupine sa nahádza väčšina kníh, ktoré som tento rok prečítala a i keď som úfala, že ich bude o trochu viac... ale aspoň si môžem do nasledujúceho roka predsavziať, že prečítam resty z tohto roka. 
Ale späť k tým vyvoleným, ktorých som prečítala a ktorý z nich sú moji obľúbenci a prečo. 


  1. Absynt knihy 

@absynt.sk som si zamilovala hneď, keď som prečítala prvú reportážnu knihu, čo bolo pred dvoma rokmi, ak to nebolo aj skôr..., a odvtedy je to moja srdcovka, obľúbila som si poľských autorov a čítaním reportáži som sa nie lenže dozvedela nové veci, ale zároveň som navštívila krajiny zmietané vojnou a mestá, ktorá si vojnu už odžili a museli sa z nej nejako vyhrabať. 



Začiatok roka som strávila s matkou dvoch synov, ktorí boli obklopení násilnými krajinami. Kniha, o ktorej vám hovorím, je útla ani nie 200 stranová kniha, v ktorej nám autor podáva príbej ženy, matky, ktorá utiekla pred jednou vojnou do krajiny, kde sa neskôr rozpútala ďalšia vojna. Je to silný príbeh, ktorý chytí za srdce aj toho najsilnejšieho tvrďáka s kamenným srdcom. 
Všetky Larine vojny je naozaj silná kniha plná lásky a vojny. 
Viac o knihe TU


Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči je biografia jednej Slovenky, ktorá sa narodila v koncentračnom tábore, o existencii ktorého sa vedú spory a mnoho mladých ľudí tvrdí, že nič také na Slovensku nebolo, bola spolu s matkou transportovaná ako dvojročná do Osvienčimu a ktorá po oslobodení krajiny Ruskom, zažila ďalšie prenasledovanie... Nuž, nie každý sa mal skvelo za komunistov... Presvedčte sa sami a siahnite prečítajte si Evin životný príbeh. 
Viac o knihe TU


A v období druhej svetovej vojny ešte chvíľu ostaneme. 
Ďalšia kniha rozpráva príbeh jedného kresťanského továrnika. Je to kniha plná brutality, nechutnosti a zároveň skutočnosti, ktorá je až zaražajúca a strašidelná. 
Orgia je príbeh Rennera,je to historický pohľad do Budapešti v roku 1944, kedy bola obsadená Nemcami a zároveň Rusmi. 
Viac o knihe TU.

Čo to má spoločne so mnou? pýta sa Sacha Batthyany svojej kolegyni, ktorá pred neho postavila noviny, kde  na titulnej strane bol článok o masakri na Židoch počas večierku jeho tety. 
Čo to má spoločne so mnou? Kladú si otázky vnuci, vnučky, synovia a dcéry, stali sa z nich nepriame a viditeľne neviditeľne obete vojny. 
Kniha je krásny putovaním autora do minulosti a prítomnosti, je to príbeh otca a syna, ktorí k sebe hľadajú cestu a snažia sa jeden druhého pochopiť. 



Bolo vojny nateraz dosť. Presuňme sa trocha ďalej. Ďalšia kniha, ktorá ma tento rok očarila, je kniha o našich západných susedoch, o bratoch Čechoch. Poľský reportér je ich veľkým fanúšikom, obdivuje ich a podáva nám ich skutočný obraz vo svojej knihe Urob si raj. 
Vtipná, zaujímavá a oddychová kniha, ktorá je však očarujúca a stiahne vás postupne do seba až tak, že vám bude ľúto ju nakoniec odložiť a pustiť sa do ďalšej. Viac o knihe sa dočítate TU


A tou ďalšou knihou môže byť napríklad pre fanúšikov a nadšencov politiky aj kniha od bývalého ministra financií Grécka, ktorý vo svojich memoároch zachytáva nie len osud Grécka, ale aj osobnosti vysokopostavených politikov, ktorí stoja na čele Európskej Únii. Kniha je to naozaj skvelá, ale ak nie ste naozaj veľkým fanúšikom, tak túto knihu pokojne vynechajte. Viac o knihe TU

*** 
Pri politike si dovolím ešte chvíľu ostať. 
Tento rok sa na Slovensku konalo hneď niekoľko významných udalostí: vyšetrovanie vraždy, eurovoľby, prezidentské voľby... a jedným z kandidátov bol aj samozvaný víťaz JUDr. Štefan Harabin. Človek bez štipky hanby, bez chrbtovej kosti a s vychodňarskym prízvuk. Novinárka Veronika Prušová si dala námahu a obetovala svoju energiu, aby napísala knihu, ktorá zachytí všetky podstatné či už udalosti z osobného života, alebo kauzy. Je to kniha, ktorej čítanie si užijete a občas sa budete cítiť ako v horore, ale nezabúdajte, všetko, o čom píše, je pravda a preto si poriadne premyslite, komu dáte svoj hlas.
Slovenskom však okrem toho otriasla aj minuloročná vražda novinára, mladého človeka, ktorý sa mal ženiť a žiť v spravodlivom štáte. V spravodajstve, kde tento novinár pracoval, vydali knihu s názvom Umlčaní. Viac o knihe TU.

V našej malej krajinke platí také škaredé slovné spojenie: každá doba má svoju obeť. 
Naša doba má Kuciaka, doba našich rodičov má Jana Palacha,študenta, ktorý sa stal živou pochodňou. Jeho život a okolnosti či už politické alebo osobné, ktoré ho k tomuto otrasnému činu viedli, pekne zozbierali a napísal Vladimír Líška v jeho knihe Jan Palach. Viac o knihe TU

***

Vráťme sa ešte raz do rokov 1939-1945, do čias, keď v Európe zúrila vojna. Francúzsko je zmietané, rozbité a plné strachu a v tomto meste sa odohráva príbeh ženy, ktorá si založila pred vojnou kníhkupectvo, kde chodili známe tváre, umelci a básnici. Táto kniha má nie lenže krásny obal, ale aj samotný príbeh vás očarí a nenechá chladnými. Vytratilo sa šťastie zo životov? Nuž, prečítajte si príbeh Kníhkupkyne z Berlína, viac o knihe TU.


Každá minca má dve strany. To je staré pravidlo, fakt a konštanta, ktorá sa nemení. Mení sa len náš pohľad na ňu. Bolestivé mlčanie je spoveď vnučky, ktorej starý otec bol veľvyslancom Nemecka na
Slovensku. Aké boli pomery na Slovensku? Ako sa žilo pohlavárom a ich rodinám? Na tieto otázky nájdete odpoveď práve v tejto knihe. Viac o nej sa dočítate TU.


Posledná kniha s obdobnou tématikou, ktorú vám predstavím, nesie názov Čierna ruka.
Názov môžbyť pre niekoho mätúci a preto hneď poviem, že to nemá nič spoločné s Čiernou rukou, ktorej člen spáchal atentát na nástupníka tróna a tým sa rozpútala prvá svetová vojna. 
Tento spolok Čierna ruka je mafianský spolok, ktorý založili sicílsky a taliansky migranti v Amerike v 19. storočí. 
Ak ste alebo poznáte niekoho, kto má rád detektívky, mafiu alebo históriu, Čierna kniha ho/ju rozhodne poteší. A malý bonus je to, že sú tam aj obrázky. 
Viac  o knihe TU.  

***

Posledná kniha, ktorú vám chcem odporúčať je kniha od bývalej prvej dámy USA, Michelle Obamovej s názvom Môj príbeh. Aj keď to nájdete pod biografiou, nie je to len biografia. Michelle v knihe hovorí aj o živote a diskriminácii Afroameričanov, o ženách, o láske a o odvahe. Ak sa vám naskytne príležitosť, prečítajte si to, neobanujete. 

*** 

Uf, bol to silný rok, ale verím, že ten ďalší bude silnejší. 
Dúfam, že ste si tento rok užili a prajem vám veľa úspechov, radosti, lásky a zdravia v tom nasledujúcom. 

Krásne sviatky a ešte krajší rok 2020. 






18. decembra 2019

RECENZIA // Orgia, Gábor Zoltán

decembra 18, 2019
Po zvrhnutí admirála Horthyho sa v Maďarsku začal skutočný hon na Židov. Masové deportácie. Krvavé jatky. Orgie. Ich vykonávateľmi boli takzvaní nyilašovci zo strany Šípových krížov, obyčajní ľudia, niečí susedia, priatelia a známi. Krátko pred koncom druhej svetovej vojny, na prelome rokov 1944 a 1945, sa už k Budapešti blížil front, no vražedná mašinéria naďalej bezchybne fungovala.






***
Ľudia zabúdajú, nechcú si pamätať alebo jednoducho si iba pamätajú to, čo chcú, čo vyhovuje im a rovnako ako zabúdajú, nečítajú. 
Nemajú čas, nechce sa im - proste majú tisíc výhovoriek, pre ktoré odmietajú vziať do rúk knihy. Internet je zaplnený desinformáciami, lžami a upravenými fotkami, videami, ktoré dávajú ľuďom akúsi moc, pretože v divákoch vzbudzujú strach, nenávisť a presne tieto emócie vedú k tomu, kde sme práve teraz.
Internet je plný úprchlíkov, imigrantov, strachu, nenávisť a predsudkami, rovnako ako kniha od maďarského poviedkového debutanta Gábora Zoltána.  

Hrôzy, ktoré môžeme sledovať v telke, na sociálnych sieťach sa kedysi diali a nebolo tomu tak ďaleko naspäť, možno pár rokov. Ľudia boli vraždení, prenasledovaní, ponižovaní a to všetko len kvôli tomu, že boli iní. Nevyznávali rovnaké náboženstvo, politické presvedčenie či mali iné nosy ako ich susedia, ktorí vďaka svojmu rovnému nosu boli ušetrení na živote. 

Gábor Zoltán napísal román, aký sa veľmi ponáša na klasické povojnové romány, ktoré môžeme poznať aj ako povinná literatúra na školách. 
Orgia je príbeh jedného kresťanského továrnika, ktorý si vzal za ženu Židovku a jeho milenka bola jeho účtovníčka rovnakého vyznania. Tento milostný trojuholník je paralelné rozvíjaný spolu s hlavnou dejovou líniou, v ktorej nám autor opisuje brutálny osud maďarských Židov počas posledných rokoch druhej svetovej vojny. 
Obidve dejové línie sú pútavé, nezmyselné, zaražajúce a nechutne rovnako a ani jedna netrpí na úkor tej druhej. 
Brutalita. Nechutnosť, ale aj údiv a rešpekt - takto by som v skratke opísala túto knihu. 

Keď som knihu začala čítať, mala som na ňu veľké očakávania tak, ako pri každej knihe, ktoré sa zaoberá druhej svetovou vojnou, pretože zverstvá, ktoré sa počas nej páchali by sme mali mať stále na očiach a pamätať na nich a tiež preto, že toto obdobie dejín je pre mňa zaujímavá a zaražajúce zároveň. Moje očakávania zo začiatku klesali, pretože zo začiatku ma nesmierne vytáčal štýl, akým autor písal - akoby to bola poviedka. Jednoducho, nekomplikovane, čisto. Žiadne náročne vety, súvetia, ktorými som ja posadnutá. Ale ako príbeh pokračoval čoraz viac som si jeho štýl zamilovala až to na konci knihy bolo ako niečo nadprirodzene, ako to najlepšie, čo mohol autor spraviť. Takže, ak nie ste fanúšikom jednoduchých viet, nebojte, práve tie dávajú knihe šmrnc a postupne si ich zamilujete rovnako ako ja. 

Dianie, činy a okolnosti, ktoré sa autorovi podarilo opísať, zozbierať a vydať sú obdivuhodné. Autor nás ľahkosťou viet prevedie pivnicami a spáľňami vysokých Nacistov, ktorí boli v Maďarsku prezývaní nyilašovia. Ak chcete čítať z čoho vám stuhne krv v žilách a naskočia zimomriavky, určite siahnite po tejto knihe. Pretože je to skutočný horor.

,,Odprevadili nás na breh Dunaja." 

Postavili ich do radu so zviazanými rukami, nahých, ponížených ich hádzali do Dunaja. Všetci boli bosí. Predsa len, tie krásne topánky sa budú hodiť nejakej maďarskej kresťanske a ten teplý kabát si zobral nyilašista, ktorý hodil pravého majiteľa do Dunaja, ale predtým mu pred očami znásilnil manželku, dcéru alebo matku... 
Kniha vás ohromí faktami aj samotným príbehom. Továrnik Renner na mňa pôsobil ako neškodný človek, ktorý si uvedomoval, že zajtrajšok nemusí príjsť a tak si vychutnával radosti, kým mohol. Kým sa ostatní trápili, on sa vozil na aute, roznášal ukradnutý majetok do zhabaných domov a túžil, aby prežila jeho žena a milenka, pretože si nevedel vybrať, ktorú má zachrániť. Milenka Rennera je skromná žena, ktorá ho chce mať iba pre seba, čo jej nakoniec podarí, ale príbeh, ktorý má za sebou nebol rozhodne jednoduchý... 

Gábor Zoltán napísal román, no všetko v ňom je pravda. Počas príprav na knihu sa opieral o hlbokú znalosť maďarských archívov, ale aj o výpovede nespočetných svedkov nyilašovského besnenia, pričom nevynechal ani obete týchto zverských činov.


Aj napriek brutalite, ktorá vás ohromí, odporúčam knihu všetkými desiatimi každému. Kniha je očarujúca, nechutná ale aj poučná a rozhodne neobanujte.






Za knihu ďakujem @absynt.sk








11. decembra 2019

RECENZIA // Vzdelaná, Tara Westoverová

decembra 11, 2019
,,Som z Idahu." 
Odpovedá Tara, keď sa jej spolubývajúca alebo kamaráti pýtajú odkiaľ pochádza. Odpovedá ľuďom, ktorí nevedia, ako a kde v skutočnosti vyrastala. Odpovedá na pôde vysokej školy. 



*** 
Autorka prešla neuveriteľnú cestu za vzdelaním, ako 17-ročná po prvý raz prekročila prah školy. Vyrastala v chudobnej rodine na vidieku, vystavená poranoi a tyranii despotického otca. násiliu brutálneho brata a bezcitnej matky. A jednako sa nakoniec dostala na prestížne školy ako Cambridge a Harvard. Vzdelaná je úžasná výpoveď o tŕnistej ceste tínedžerky, ktorá očarí a inšpiruje každého čitateľa. Jedna z najúspešnejších kníh minulého roka v USA.
***

Tarin príbeh je zvláštny, zaujímavý a poučný zároveň. Nie je to len jej vlastná biografia, nie je to vedecká kniha o živote mormónov. Je to kniha plná lásky, odhaľovanie seba a sveta a učenia sa. 
Po knihe, priznám sa, som siahla až pár mesiacov potom, čo bola vydaná, pretože aj napriek jej krásnemu obalu, som jej anotáciu nebola veľmi nadšená. Jednoducho som si myslela, že sa môj knižný svet zaobíde aj bez tejto knihy, ale ako som ju vídavala častejšie a častejšie som na ňu počula chválu, neodalala som, a siahla som po nej i ja. 
Je to životopis ženy, ktorá sa nevedomosťou učila životu, ktorý je v mnohom, žiaľ, podobný životu, aký mnoho žien žije s domienkou, že je to správne, že to tak má byť. Ale mnohokrát je pravda opačná. Táto kniha ma nezaujala z pohľadu hlavnej postavy a jej osudu. Ale zaujala ma ako celok, ktorý hovorí o týraní, o živote bez vzdelanie a možnosti logicky uvažovať, hovorí o ženách, o rodine a o tom, aké máme všetci možnosti. Ak to vyznieva príliš ako obhajoba žien a ich povyšovanie, verte, že to tak nie je. Nie je to kniha iba o ženách, autorka nevyzdvihuje feminizmus, neodsudzuje mužov, nekarhá ich ani ich nazatracuje do horľavého pekla. Zobrazuje svoj život taký, ako bol. 
Zobrazuje svoju matku, ktorá bola oddaná svojmu mužovi, opisuje svojho otca, ktorý veril, že všetko je Božia vôľa a tak smelo hádzala tonové plechy železa a kovu popri hlave svojej malej dcéry, zobrazuje svojho brata, ktorý sa vrátil domov a stal sa z neho despota - mlátil ju, vybíjal si na nej svoj hnev z otca. 
Je to kniha plná ľudí, ktorých stretávame každý deň a ani o tom nemusíme vedieť. 
Aj keď to nie je výnimočná biografia, je to kniha, ktorá nám hovorí o tom, aké je dôležité vzdelania a čo je dôležitejšie, poznať svoju hodnotu. 
Tara mi v tejto knihe prišla ako rozprávač a nie ako hlavná postava. Mám z nej pocit, že sa s nami chcela podeliť s tým, čo mnoho rokov považovala za dobré, ale v skutočnosti nebolo a tým nás pred tým varovať. Ukázať, že mlátiť ženu nie je správne. Počas čítania ma zaujala jedna pasáž. Bolo to v čase, keď už študovala na vysokej škole, kde spolu so spolužiakom sedeli v knižnici a Tara sa ho opýtala, čím by bol, ak by bol ženou, či by ho rovnako lákalo na právo ako teraz. Jeho odpoveď ma zarazila - v parafrázovaní znela ako nejako takto: asi by rozmýšľala nad niečím. Viac žensky. 
Naozaj, znova hovorím, nie je to o zhadzovaní mužov, nie je to o ženách, je to o tom, ako aj mnohí z nás vyrastajú a premýšľajú. 
Je to kniha pre všetkých so silným bojom a odhodlaním. 

Nuž, kniha je silná, ale štylistika je slabá. 
Najlepšie to vystihol časopis Vogue, ktorého slová si dovolím zacitovať:,,Nádherné a podnetné... Jej hlas je natoľko špecifický, že nepripomína nikoho iného..." 
Štylistika viet je naozaj špeciálna, pretože sa v nej miešajú jednoduché vety, súvetia, rečnícke otázky, ale čo zaujalo najviac mňa bol veľmi kvetnatý výber slov a následne ich usporiadanie do viet, ktoré boli rovnako kvetnaté ako samotné slová. 
Nekazilo to dojem z čítanie, ba práve naopak, bola to jedna z mála plusov tejto knihy. 
Autorka však častokrát preskakovala z jednej udalosti na druhú, viackrát písala o niečom, potom prešla zase na spomienku. Text pokračoval inak, ako začal. Striedala sa minulosť a prítomnosť. 
Pôsobilo to na mňa chaoticky. 

Ale okrem tohto mínusu, je táto kniha nádherná - zvnútra aj zvonku. Nádherná obálka, ktorá vám hneď udrie do očí a kvôli ktorej si ju kúpite, pretože je jednoducho krásna. 

Je to životopis ženy, ktorá hľadá seba, spoznáva svet, učí sa a snaží sa chápať veci. Zároveň chce byť vernou a dobrou dcérou, ale za akú cenu? Je to silný príbeh o raste a o určovaní si smeru v živote, o spoznávaní. 
Je písaná ľahko, preto, ak očakávate fakty, trochu náročnejšie čítanie, táto kniha nie je pre vás. 
Ak ste nenáročný čitateľ alebo chcete si prečítať životopis, ktorý vás nezavalí faktami, alebo nechce, aby ste strávili hodiny nad knihou, táto kniha je skvelá voľba. 







Za knihu ďakujem @preskoly.sk 
Pre viac info o knihe, kliknite SEM








4. decembra 2019

RECENZIA// Dospeláci v miestnosti, Janis Varoufakis

decembra 04, 2019
Zahryznite sa do skutočného európskeho politického trileru. Tajné nahrávky. Prepisy telefonátov. Úskoky. Falošné úsmevy. A bezohľadné intrigy. Nahliadnite za oponu moci v nevšednom osobnom spracovaní bývalého gréckeho ministra financií Janisa Varoufakisa.

*** 
Táto kniha je, ako povedal The Times,dôležitý a hrozivý ,,must-read". 
Žijeme v spoločnosti, v únii, členstvom ktorej sme sa zaviazali plniť a zároveň si užívať výhody, ktoré nám takéto spoločenstvo ponúka(to, či je ich veľa, alebo málo, nie je predmetom skúmania  tejto recenzii...). Ako je verejne známe, únia ma svoju štruktúru, orgány a tak ďalej, a tak ďalej... A všetko potrebné a zaujímavé a možno aj zarážajúce sa dočítame v politických memoárov Janis Varoufakis, bývalého ministra financií počas gréckej krízy. 
Počas gréckeho krachu v roku 2015 sa európski lídri na spoločných stretnutiach snažili nájsť cestu a východisko z krízy.
Vtedajší grécky minister financií s nimi rozohral jednu z najveľkolepejších a najkontroverznejších politických bitiek histórie, keď sa pokúsil o prerokovanie vzťahov svojej krajiny k Európskej únii. S masovou podporou gréckeho obyvateľstva a jednoduchou logikou svojich argumentov privádzal vedenie Európskej únie do šialenstva. Skutočný príbeh o tom, čo sa dialo za zavretými dverami však zostával dlho neznámy.


Po 4 rokoch od vypuknutia krízy, nám samotný účastník odkrýva časť po časti nie len to, ako k tejto kríze pristupovali grécki občania, politici a ministri, ale, čo je hlavnejšie, ako sa k tomu postavili práve najvyššie európske hlavy. 
Je to spleť šokujúcich a nemilosrdných faktov, prepisov rozhovor a dialógov medzi medzinárodnými európskymi inštitúcií, akými sú napríklad Medzinárodný menový fond, Európska centrálna banka, Európska komisia, ale aj medzi najvyššími hlavami týchto inštitúcií. 
Aj napriek tomu, že je táto kniha plná politiky, ekonomiky, sociálnych problémov, je to zároveň aj triler, detektívka a tragédia. Jednoducho povedané, v týchto 6OO stranách sa nájde každý - či už ten, kto má rád detektívku, alebo ten, kto sa zaujíma o politiku a o dianie vôkol seba alebo aj prostý človek, ktorému sa len zapáčil názov a obálka, ktorá je jednoduchá a zároveň magická. 

O Varoufakisovi sa toho za ten čas popísalo veľa, bol obvinený z vlastizrady, či z toho, že paktuje so Sorošom a plánuje úplne vyhubiť Grécko a jeho postavenie, ale po a počas čítanie sa nad jeho osud zamyslíte a môžbyť sa vám aj zapáči. Predsa len, zvládnuť trojdňové rokovanie, počas ktorého vás nepočúvajú a podsúvajú vám iba svoje návrhy, nie je vôbec hračka. 
Okrem toho, môžeme aj vďaka tejto kniha trochu zablúdiť aj do slovenských vôd a zistiť, ako sa k tomu postavilo Slovensko. 

Dospeláci v miestnosti sú síce politické memoáre, nesmieme však zabudnúť ani na to, že Varoufakis je uznávaný ekonóm, preto je táto kniha vhodná aj pre ekonómov alebo tých, ktorí sa zaujímajú o financovanie alebo o euro samotné. Naozaj, táto kniha má široké spektrum čitateľov. 

Dočítame sa v nej veľmi podrobne a jasne, o čom a prečo bola kríza a ako sa dala podľa bývalého ministra vyriešiť a tiež, že boli ľudia, ktorí to riešiť nechceli. Okrem gréckych politikov, nám autor ponúka a vykresľuje nám aj ostatných vplyvných politikov ako je Angela Merkelová alebo súčasný francúzsky prezident. 

Janis Varoufakis okrem politiky do knihy primiešal aj čriepky zo svojho súkromného života, svoje vlastné myšlienky, postoje a názory a vecne opisuje aj okolnosti, ktoré nastali. Pri čítaní sa dostaneme aj do pasáži, kedy nám rozpráva o tom, ako sa mu jeho najbližší otočili chrbtom a prosili ho, aby od toho odstúpil, ale on zotrval a to nám, menším štátom, dáva signál, že odvaha je niekedy to, čo nám stačí. 

Vety v knihe sú presne nakombinované a štylistický vhodné, pretože samotný dej je zložitý, vety sú jednoduché. Neobsahujú siahodlhé úvahy čo by bolo, keby..., ani žiadne komplikované odborné termíny. Táto kniha je písaná ľahko, zrozumiteľne a vecne. 
Ale, nedá mi neupozorniť, že v slovenskom preklade sa nachádzajú mnohé chyby. Buď je slovo zlé preložené - teda veta veľmi nedáva zmysel -, alebo sú vo vete dvakrát sa opakujúce slová... Nie je ich nejako prehnane veľa, ale na druhej strane ich nie je ani veľmi málo. 

Plusový bod dávam aj za skvelé vysvetlivky, alebo teda, ja som tieto vysvetlivky poňala tak, že sú dôležité, ale nie natoľko, aby boli zakomponované do hlavnej časti v knihe. Ale odporúčam vám ich čítať, pretože vám krásne a skvelo dovysvetľujú to, čo vám nebude hneď jasne. 
Okrem preklepov a niektorých nudných pasáži, kedy bolo veľa politiky, rokovaní a úvah aj na mňa, nemám veľmi čo tejto knihe vytknúť. 

Varoufakisove nebojácne ťahy odkrývajú faloš a pokrytectvo politickej moci, ktorá sa viac ako o stabilitu usiluje o vlastný prospech a zároveň s chirurgickou presnosťou popisujú fungovanie politického zákulisia.

Ak ste fanúšik, obdivovateľom alebo sa zaujímate o politiku, ekonómiu a vedy s nimi spojené, smelo do toho! Ak ste obyčajný volič, akým som aj ja, rovnako tak, po nej siahnite. 
Je zaujímavé sa pozrieť za oponu. 








Za knihu ďakujem @absynt.sk