Knihové dievča

29. septembra 2019

INTERVIEW: Na krídlach kníh

Soňa septembra 29, 2019

Čo vznikne, ak sa na strednej škole stretnú dve milovníčky kníh? Okrem priateľstva na celý život, aj skvelý blog, na ktorom si každý návštevník nájde svoj obľúbenú žáner.

Na krídlách kníh je nádherný projekt dvoch šikovných dievčat.

Ale viac vám už prezradia samotné autorky.

Na úvod by som vás poprosila, aby ste sa nám predstavili.

Sme dve kamarátky, Simona a Veronika, ktoré spolu chodili na strednú školu do Žiliny. Tam v poslednej lavici sa naše osudy spojili. Naše priateľstvo sa časom prehĺbilo, riešime spolu nielen fungovanie blogu, ale zároveň aj školu, rodinu, prácu, vzťahy. Sme tu jedna pre druhú a ku nám patrí naše neodmysliteľné „kávičkovanie“ a ,,čajíčkovanie“, keďže každá z nás sa po strednej presunula inam, nechceme stratiť kontakt, takže spolu „vymetáme“ každú dobrú kaviareň v Žiline a delíme sa o koláčiky, knižky a nové zážitky aspoň dve-tri hodinky. Každá máme iné záujmy, každá čítame niečo iné, ale vieme sa podporiť, poradiť a hlavne fungovať bez toho, aby sme si nadávali. Nie sme len nejaké ,,kolegyne“. Dopĺňame sa.

Nezvyčajnosť, ak to môžem tak nazvať, vášho blogu je v tom, že ste dve. Ako vznikol tento nápad?

Obidve sme mali svoje vlastné blogy, na ktoré sme prispievali recenziami. Často sme ich však mazali, menili názvy, no stále niečo tomu chýbalo. V škole sme sa často rozprávali o knižkách a ani nevieme ako, raz sme si povedali, že to skúsime spolu a uvidíme, či to bude fungovať. A funguje to! A nemenili by sme to ani jedna, pretože sa navzájom podporujeme a nevzdávame sa, keďže také tie „stavy“, či to všetko stojí za to, sú neustále prítomné, no my sa ich snažíme zvládať spolu. Dopĺňame jedna druhú, a práve pre našu rôznorodosť a viac hláv je náš koncept jedinečný a sme naň hrdé.

Ako sa u Vás zrodila láska ku knihám? Viedli vás k tomu už odmalička alebo sa to postupne stupňovalo?

Simona: Ja som čítavala ako dieťa pred spaním s maminou, no ale to je už asi taký stereotyp, ktorý praktizujú skoro všetky mamičky, takže to ani tak neberiem ako lásku ku knihám. Tá sa zrodila vtedy, keď som dostala od sestry Súmrak a ja som neodolala a musela som ho prečítať. Odvtedy len čítam a nakupujem knihy a nemienim prestať.

Veronika:Pamätám si, že mamina každý večer pred spaním mne a sestre čítala takú obrázkovú bibliu. Každý večer jednu ,,rozprávku“. No a niekoľko rokov som si už knižky čítala sama a každé leto som deň čo deň chodila do knižnice, no a keďže mám rada ten pocit, keď sa vás niekto niečo spýta a vy máte hneď odpoveď, ktorú nikto nečakal a cítite sa ako superhrdina, práve preto som nikdy čítať neprestala. Moja láska ku knihám pramení z túžby po dokonalej múdrosti, ktorá neexistuje.

Na vašom blogu nájdeme prierez rôznych žánrov, otázka však znie, ktorý žáner je váš obľúbený? A môžete uviesť aj knihu toho žánru?

Simona: Ja milujem trilery, psychologické romány, reportáže, no nepohrdnem žiadnym žánrom. Ako triler ma zaujala kniha Výkrik, ktorá vyšla u vydavateľstva Lindeni, reportáže od Asne Seierstad sú nutnosť, no a psychologický román by mohla byť aj kniha Parfum, ktorú niektorí berú aj ako triler, ale každý snáď vie, že je často veľmi tenká hranica medzi žánrami. Viackrát sa mi stalo, že by som knihu zaradila do úplne iného žánra, než do akého ju zaradili.

Veronika:Hahaha, tu sa prejavuje

moje naivné detské ja, pretože možno až príliš často mávam popri škole a práci chuť na niečo ,,oddychové“, a práve preto najčastejšie siaham po fantasy a young adult knižkách s priehľadným romantickým obsahom. Ale sľubujem, že už začnem čítať aj niečo hlbšie. :D Knižky ako Chodiaca katastrofa či Vrania šestka by som mohla čítať do osprostenia, stále dookola, a asi by ma nikdy neprestali baviť :D

Okrem kníh si čitateľ na vašom blogu môže nájsť aj nejaké DIY inšpirácie, dokonca máte k tomu aj osobitný instagram, čí nápad to bol? Máte ešte aj iné knižno-neknižné aktivity, o ktorých sa vie málo a boli by ste radšej, ak by o nich vedelo viac ľudí?

Máme aj osobitný instagram, ktorý však už ani nefunguje, i keď ešte stále „existuje“, nápad to bol Simin, pretože sme chceli predávať háčkované čelenky, no a Veronika je úplný maniak na DIY vecičky, tak sme to spojili, aby mohla každá niečo predávať. Hlavne sme teda chceli vedieť, či by to fungovalo. Nefungovalo to, tak sme už to trošku „zavrhli“. Tiež sme na blog pridávali aj rôzne DIY články s návodmi na rôzne kravinky, čo sme doma skúšali, ale nemalo to žiadnu odozvu, tak sme sa zas ,,focusli“ len na tie naše milované knižky. Sme rady, keď vidíme komentáre pri našich recenziách, ktoré rozprúdia diskusiu, no a to sa nám, bohužiaľ, pri DIY článkoch nestávalo, aj keď sme si veľmi priali, aby sa ujali, ale vôbec nie sme sklamané. Tešíme sa, že náš blog pomaličky spoznáva viac a viac čitateľov a delia sa s nami o ich postrehy a názory, no a tie DIY záležitosti si odkladáme na chvíľky ,,mimo záznam“.

Simona, okrem toho si začala uverejňovať na svojom IG aj svoju vlastnú tvorbu, ako si sa k tomu dostala? Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?

Väčšina ľudí chce napísať knihu, no nikdy sa k tomu neodvážia. Ja som chcela tiež zo seba niečo „vyprodukovať“, ale stále to nešlo. No potom sa v živote niečo odohrá a človek má chuť dať jednotlivé situácie do slov, zaobaliť ich a vytvoriť niečo, čo mu bude zlepšovať náladu. Začala som s Wattpadom (ako aj Veronika, mimochodom, jej príbehy sú tam stále, takže si ich môžete pozrieť), no bol to youngadult príbeh, no a ja som cítila, že to je celé zlé. Potom som skúsila poviedky, no a nakoniec som skončila s poéziou. Keby však nemám moje „beta readers“, tak v tom ani zďaleka nepokračujem (ďakujem Alex, Lucka).
Inšpirácia prichádza sama. Život, ľudia, texty, dokonca nejaké slovo. Stále je o čom písať, ale či je to dobré, to musia posúdiť iní.

Simona študuje ako editorka, môžeš prezradiť viac o tom, čo všetko zahŕňa práca, štúdium editorstva?

Veľa kávy a nervov. A nenechať sa odradiť, dôverovať a snažiť sa. Nie je to ľahké, nikdy to ľahké nebude, no veľakrát príde pomoc od tých, od ktorých by ste to nečakali. Predmety nie sú až také ťažké, ale človek keď má ďalších milión vecí (cestovanie, rodina, blog...), tak niekedy sa nedá všetko urobiť na 100%, niekedy človek jednoducho už nevládze a musí si dať pauzu, aj keby nemal. No a potom nie je všetko ideálne a občas sa niečo nepodarí, no treba to brať „s rezervou“ a nezblázniť sa. Dôležité je, aby si študent vyhradil na učenie čas, lebo keď nie, tak potom už nie je cesty späť a bude sa to iba nabaľovať, nabaľovať, až vám z toho prepne (naozaj).

No a čo sa týka práce, tak môžeme sa zamerať na rôzne oblasti, no stále budeme narábať s textom. Mňa to akurát teraz ťahá k jazykovej úprave, no čo bude o 4-5 rokov, to nik nevie. Navyše idem iba do druhého ročníka, takže ešte stále objavujem, čo všetko editorstvo zahŕňa.

Ale nebojte sa, nie je to iba o slovenčine, je to aj o literatúre: o pojmoch, o obdobiach atď.

Vaše IG profily majú spolu niekoľko tisíc sledovateľov, určite sa vám už stalo, že si niekto prečítal knihu aj práve vďaka vám, ako ste na tom reagovali?

Takéto niečo vždy poteší. Je to jedna z tých situácii, keď si povieme, že to, čo robíme, naozaj stojí za to a bola by škoda, keby sa na to všetko „vykašleme“. Je to pre nás taká tá sladká odmena, keď vidíme, že to, čo robíme neskončí recenziou, ale nejaký ten ,,čitateľský impulz“ pokračuje ďalej k našim čitateľom.

Aký je proces fotenie vašich fotiek? Vaše fotky sú rôznorodé, zároveň rovnaké, skrátka sú magické; ako to robíte?

Obidve milujeme na fotke kvety, nejaký nápoj, prírodu. Proces je úplne jednoduchý, zoberieme knihy, nájdeme krásne miesto, prípadne k tomu položíme kávu, limonádu, trošku to „naaranžujeme“, cvakneme a potom upravíme vo filtroch, ktoré ponúka instagram. Nie je to však ideál. Sme len ľudia a niekedy nám inšpirácia ubieha a jedna druhú prosíme, aby pridala nejakú fotku, nech nám to tam nestojí. Teraz v lete je pre náš instagram snáď ten najživší čas, pretože fotiť vonku nám dáva ďaleko viac možností. Snažíme sa moc neopakovať a neustále vymýšľame niečo, čím naše fotky sprestriť. Berieme knižky so sebou na každý výlet pre prípad, že sa naskytne príležitosť fotiť v nejakomnezvyčajnom prostredí :D Nemáme jednotný systém, fotíme spontánne a často až nepremyslene, ale nič neprikrášľujeme, takto si s tými knižkami jednoducho kamarátsky žijeme 😊

Čítate aj slovenskú klasiku, ako som si všimla. Ktorá kniha alebo autor je vám zo slovenskej klasike za jedno z najlepších? A čo si teda myslíte o povinnej literatúre na školách? Myslíte si, že práve toto môže byť dôvod, pre ktorý mladí ľudia čítajú menej?

Simona: Ja som prečítala skoro všetky povinné diela, ktoré sme na strednej škole mali. Okrem Jozefa Maka a Gavloviča (to naozaj nešlo). Musím povedať, že slovenská klasika má mnoho lepších, zaujímavejších diel, ktoré by si študenti mohli vybrať a prečítať. Výber nie je až taký zlý, no môže byť omnoho lepší. Mladí ľudia čítajú menej kvôli počítačom, filmom, telefónom. Keby sa mladý človek zaujímal o literatúru, tak by si našiel aj iné žánre, nezaujímala by ho povinná literatúra, no mladí ľudia sú buď príliš leniví na to, aby si našli potrebné informácie, alebo ich to nezaujíma a radšej sa pozrú na film. Ako nemôžeme sa čudovať, technológia ovláda svet a miestami naozaj platí výraz, že vymýva mozgy.
Povinnú literatúru by na slovenských školách mali vyriešiť tak, ako to majú v Česku. Tam si žiak sám navolí knihy, ktoré prečíta, z ktorých bude maturovať. Keby máme aj my takýto systém, tak si myslím, že aj žiaci by viac čítali (hlavne svetová klasická literatúra by ich určite zaujala). No a čo sa týka nejakej knihy zo slovenskej klasiky, tak určite Živý bič, i keď nie je to kniha pre každého, ale ja som si ju zamilovala.

Veronika: Pri dnešnom presýtenom trhu je ozaj výnimočné, ak sa niekto rozhodne siahnuť po niečom našom slovenskom a, bohužiaľ, si hlavne veľa mladých ľudí myslí ,,Čo je slovenské, je menej kvalitné.“, ja sama som zastávala tento názor, no prehodnotila som ho vďaka nášmu blogu. Som naozaj vďačná za príležitosť dostať sa k takémuto rôznorodému portfóliu a spoznať ho viac.

Povinná literatúra na našich školách je rovnaká, ako celé naše skvelé školstvo. Máme na čom pracovať, avšak nemyslím si, že práve toto je dôvod, prečo mládež číta menej. Doba sa zmenila a celá hromada novej technológie berie dnešným deťom čas na rozvoj.

Vedeli by ste odporúčať knihu, ktorú by si mal prečítať každý bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu či vierovyznanie?

Simona: Malý princ. Tá kniha nikdy neomrzí. Mladší čitateľ si v nej nájde zaujímavý príbeh a obrázky. Starší pochopí jej zmysel a všetko do seba zrazu zapadne. Čarovná kniha!

Veronika: Odporúčam všetko. Každá knižka, či už ,,dobrá“, či ,,zlá“, vám prinesie niečo, čo vás obohatí. Prinajmenšom len podrýpe vaše kritické myslenie alebo obohatí vašu slovnú zásobu. Naštve, nakopne, pohladí, rozosmeje...

Je ešte niečo, čo by ste chceli odkázať čitateľom? :)

Čítajte, čo chcete, kedy chcete, koľko chcete. Nenechajte sa obmedzovať, čítanie nie je súťaž, šírte lásku ku knihám a choďte si teraz nejakú kúpiť, aby ste si zlepšili deň a objavili jeden z tisíc príbehov, ktoré vás ešte len čakajú.

fotky: @nakridlachknih

interview Read more

28. septembra 2019

RECENZIA // Urob si raj, Mariusz Szczygieł

Soňa septembra 28, 2019

Ako dobre poznáme svojich najbližších susedov? Čo vieme o krajine, o ktorej sa v jej hymne spieva, že je pozemským rajom? Výnimočný poľský reportér Mariusz Szczygieł nám povie, čo zistil o Čechoch a Češkách, o minulosti i súčasnosti krajiny, s ktorou sme donedávna zdieľali spoločný priestor.

V knihe Urob si raj stvoril Mariusz Szczygieł voľné pokračovanie fenomenálnej a mimoriadne úspešnej knihy Gottland, ktorá vyšla v dvanástich jazykoch a v Česku pripravili už viac ako dvadsať dotlačí. Zatiaľ čo v predošlej knihe Szczygieł rozprával o dobe minulej, v knihe Urob si raj skúma najmä súčasné Česko.

Ponúka nám reportážne portréty známych Čechov a Češiek ako Halina Pawlowská, David Černý či Jan Saudek, a popri tom sa neustále vracia k otázke, ktorá je leitmotívom celej knihy – Ako je možné, že Česi neveria v Boha? A ako sa im bez neho žije?

***

Česko-slovenské vzťahy sú veľmi blízke, zábavne a skvelé, pretože to, čo nie je možné tu na Slovensku, je možné tam v Česku. Sme veľkí kamoši - až do mája, vtedy sme súperi, pretože hokej.

Každý z národov má svoje stereotypy, ktorých sa hrdo a pevne drží a tie české padli do oka poľskému reportérovi, no a tak vznikla táto úžasná, vtipná a náučná kniha.

Autor je čechofil, je Poliak a reportér. Urob si raj nie je jeho prvá kniha o Česku - toto prvenstvo si nesie kniha Gottland. Navštívi Česko, do ktorého sa chystá pápež Benedikt XVI. Je zaujíma čítať ako sa k tejto návšteve stavajú Česi...

Ako sa píše na začiatku knihy Urob si raj, je to skrátka kniha o sympatiách jedného štátu k štátu inému. Ale poďme teda už na samotné čaro a prečo ma táto kniha oslovila - je zábavná, je dychvyražajúca a je môjmu srdcu blízka, pretože je v nej všetko: viera, umenie, história, súčasnosť aj budúcnosť.

Začiatok knihy bol pre mňa mierne mätúci a nevedela som presne, kde som a čo sa bude diať - akoby autor skákal a chcel povedať naraz všetko, aby na niečo nezabudol, ale to je iba na začiatku. Postupne sa dej pekne formuje a pomaly s autorom jeho zážitkami a príbehmi, ktoré mu prerozprávali ostatní sa dostávame cez vieru až k umeniu a do minulosti.

Mnohokrát sa pri čítaní ocitneme v osudových 60tých a 80tých rokov, v čase komunizmu či už toho s ľudskou tvárou alebo toho normalizačného. A práve spomienky Čechov na toto obdobie ma dostali najviac. Ako opisuje svoje spomienky Gita Lauschmannová na návrat do Česka - prvýkrát, keď sa vracia z koncentračného tábora, kde jej zabili rodičov a v ich dome bývajú iní ľudia. Ona však nevie, že tesne pred ňou sa ta vrátil jej brat, ktorého zabili a pochovali pod jabloň.

Druhýkrát sa tam Gita vracia v 21. storočí ako dospelá žena, doktorka na dôchodku.

Ako sa vám žije bez Boha?

Pýtajú sa poľskí študenti Čechov a tí s pokojom Angličana odpovedajú, že normálne. Núka mi upozorniť čitateľov, že okrem odpovedí tu zistíme aj fakt, že viera nemá nič s potratmi - ich počet klesol, ale nie vďaka zákonu, ale preto, že antikoncepčné prostriedky sú bežné dostupné. A mali by sme to mať na pamäti aj my.

V nasledujúcej kapitole sa úplne ponoríme do problematiky, či skôr do krátkych dejín odporu, ako to nazval autor, voči kresťanstvu. Táto časť je zvládnutá na výboru, pretože spĺňa všetko: je náučná, nie je nudná, je zaujímavá a v neposlednom rade je aj vtipná.

Dozvieme sa v nej všetko podstatné vďaka čomu si môžeme utvoriť obraz, v tom najviac metaforickom zmysle slova ako len ide, o českom národe.

Pretože akokoľvek môže táto kniha vyzerať klišé alebo stereotypne, opak je pravda. Autor skvelo zvládol štylistiku, spracovanie témy aj jej samotný výber. Venuje sa každej téme, do každej témy dáva kúsok zo seba, ale nevsúva žiadne reflexívne hodnotenia - iba podáva fakty (vtipne, milo a zarážajúcu zároveň.) Vety nie sú zložité ani umelo jednoducho, fakty sa prirodzene medzi sebou prelínajú, nie sú vytrhnuté z kontextu.

Rada by som vašu pozornosť upriamila na vážnosť tejto knihy, pretože sa tak trocha dotýka aj nás, Slovákov. Dejiny máme spoločné až do roku 1993 a aj napriek tomu sme v mnoho odlišní, ale myslím si, že niektoré postavy v tejto krátkej knihe vystihli mnoho nedostatkov, ktoré máme - oni si ich priznali, zmenili ich a teraz sa na tom smejú.

Okrem príhôd slávnych umelcov je v knihe zachytený aj pohľad bežného Čecha, ktorý sa však veľmi nelíši od pohľadu umelcov. Okrem otázky viery sa hľadajú odpovede na otázku pohreb, pretože je verejne známe, že ich počet v Česku výrazne poklesol. Za seba môžem povedať, že je to zaujímavé čítanie.

V skratke, kniha vás chytí, vtiahne do svojho deja, vyrazí vám dych a potom vás znova vhodí do reality. Jazyk je ľahký a vtipný.

Ak ste rovnakí nemilovníci Čechov ako som ja, môžem povedať, že aj tak je táto kniha pre vás, zamilujete si ju a dôvod budete mať milión, pretože Česko je jednoducho raj.

Za knihu ďakujem @absynt.sk

recenzia Read more

2. septembra 2019

INTERVIEW: DannyReads

Soňa septembra 02, 2019

,,Naučiť sa počúvať ľudí, čo hovoria z čoho vyplýva viesť pokojne dialóg a nájsť si- vytvoriť si viac času na čítanie." - odkazuje Daniela, mladá Prešovčanka, ktorej vášňou sú knihy.

Okrem toho prezradila aj to, ktorá knižná beseda bola najlepšia a ktorá najhoršia. Dozviete sa aj to, aké mala pocity keď počúvala príbeh Slovenky, ktorá prežila holokaust, rovnako vám dá aj jedno odporúčanie na knihu, ktorú by si mal prečítať každý.

***

· Na úvod by som ťa poprosila, aby si nám predstavila. Kto si a čo robíš?

Volám sa Daniela, som z Prešova, bývam v Prešove. Pracujem v Košiciach, momentálne ako výpomoc v personálnej agentúre. Počas voľného času rada čítam (väčšina známych povie, že počas voľného času iba čítam),okrem čítania sa venujem foteniu. Fotím prírodu, predmety. Objavila som čaro makro fotiek, čo ma neskutočne fascinuje. V poslednom čase dávam prednosť divadlu. Ak ma stretnete tak pôsobím ako úplný introvert, keď sa spoznáme tak zistíte, že som úplný opak.

· Ako si sa dostala k ,,bookstagramovaniu“?

Účet na instagrame som si založila v októbri 2017. Povedala som si: tu make-up, tam varenie, pečenie, môj instagram bude o knihách, ktoré čítam. Neľutujem to a snažím sa na svojom bookstagrame šíriť všetky informácie o knihách, ako je to len možné.

· Na tvojom instagrame môžeme nájsť odporúčania na populárno-náučne knihy, prečo práve tento žáner? Máš aj iný obľúbený žáner?

Náučné knihy spolu s reportážnou literatúrou vedia vždy udržať moju pozornosť až do konca, nenudím sa pri nich. Obsahujú fakty, informácie, pojmy, čo ma obohacuje a toto ja potrebujem, nakŕmiť svoj hlad po nových vedomostiach. Ak sa ešte prepojí téma s históriou, alebo so psychológiou tak kniha má moju 100% pozornosť, je to pre mňa výhra. Prečítam si aj romány, ktoré sa opäť pohybujú okolo histórie, alebo ak siahnem po knihe čo má úplne iný žáner, tak vtedy hľadám pomoc medzi blogermi a na bookstagramoch, čítam ich recenzie a vyberám si, čo budem čítať.

· Máš aj nejakú obľúbenú non-fiction knihu? Ktoré patria medzi tvoje naj?

To sú ťažké otázky pre mňa a snažím sa vyhýbať odpovediam. Každú non- fiction knihu, ktorú som čítala považujem za obľúbenú. :)

· Okrem toho, že knihy čítaš, chodíš aj na rôzne kultúrno-knižné besedy, zdieľaš rôzne akcie spojené s knihami, robíš ešte iné knižno-neknižné aktivity? Sleduješ aj politické či sociálne diania? Ovplyvňuje ťa čítanie kníh v kritickom myslení?

Nie, nerobím. Ak by som našla skupinu ľudí a boli by ochotní, tak určite by sme niečo spolu vymysleli. Sledujem politické aj sociálne dianie a myslím si, žeby mal každý, alebo mať aspoň prehľad, čo sa deje u nás doma a v zahraničí. Áno, knihy ma ovplyvňujú v kritickom myslení. Pre mňa to má veľké výhody. Viem si spraviť objektívny – nezaujatý názor na situáciu a nepresvedčí ma hneď všetko. Ak ma má niečo presvedčiť, tak sú to reálne fakty. Niekedy sa to moje kritické myslenie prejavuje aj na medziľudských vzťahoch, niekedy mi priatelia povedia, že vidím veci príliš kriticky. Ja si to nemyslím.

· Ako som spomínala, navštevuješ veľa rôznych knižných besied. Ktorá z tých, kde si bola, bola podľa teba, najlepšia a prečo? A na ktorej sa ti, naopak, páčilo najmenej? Či už kvôli zlej organizácií alebo hosťom, či pre niečo iné?

Najlepšiu besedu premenujem na besedu z ktorej som odchádzala pozitívne naladená. To bola s autorom Máriom Nicolinim v Prešove o knihe: Stretnú sa kresťan, moslim a žid. Beseda na mňa pôsobila pozitívne, rozhovory boli tolerantné, hostia rešpektovali názory. Z celej besedy som mala veľmi dobrý pocit. Z besedy o knihe Donbas som odchádzala nabitá informáciami o ktorých som dovtedy nevedela a autor svojím rozprávaním preniesol na hostí prostredie knihy, kde mu išlo až o život, čo na ľudí spravilo veľký dojem a knihu si kupovali okamžite. Na každej jednej besede sa mi vždy niečo páči, predsa mám jeden negatívny zážitok, bolo to na autorskom čítaní v Košiciach, turecký autor čítal zo svojej knihy, ktorú napísal keď bol vo väzení. Hostia sa pýtali autora niekoľkokrát, prečo bol vo väzení, stále sa otázky točili okolo tejto témy, čo už nebolo príjemné pre autora. Vysvetľoval to niekoľkokrát. Príčina bola taká, že prokuratúra dostala podnet na autora, bez dôkazov a ako on sám povedal, stačí krivé slovo a ľahko sa v Turecku dostanete do väzenia. Na jednej strane si myslím, keby si prečítali o autorovi viac informácií, ktoré boli v brožúrke dozvedeli by sa informácie a nepýtali by sa stále jedno a to isté. Takže ak ideme na nejakú besedu, treba si prečítať informácie o autorovi a jeho knihe, ktorú bude prezentovať na besede.

· Pred pár dňami sa nie len vo svete diali a stále dejú rôzne situácie, ktoré ľudí buď pobúrili, alebo potešili, napr. pride, klimatická zmena, protesty v Rusku alebo správa o tom, že ikonický domček z večerníčka sa zrekonštruuje a vytvorí sa v ňom rozprávkové múzeum, ktorá z tých udalosti teba najviac potešili a ktorá práve naopak pobúrila, prečo?

Potešila ma správa, že ikonický domček z večerníčka sa zrekonštruuje a bude tam múzeum. Teší ma to, len kedy to múzeum otvoria, určite bude veľká návštevnosť. Potešil ma aj pride, k tejto téme nemám žiadne negatívne postoje, mrzí ma, ako niektorí ľudia majú obmedzené názory. Rešpektujem ich a zároveň žiadam aby rešpektovali môj názor. Veľmi negatívne vnímam klimatické zmeny. Keď čítám, vidím obrázky topiacich sa ľadovcov, pripomína mi to základnu školu, na prírodopise nám prehrávali dokument + 1 °C. Vedci hovorili, čo bude znamenať pre našu klímu, životné podmienky oteplenie o 1 °C, alebo aj o 2 °C. Hovorili presne o tom, čo sa deje teraz. Takže ma to mrazí, že sme vedeli už o tom dávno, skoro nič sme nerobili preto a až teraz keď už pociťujeme dôsledky začíname pracovať na zlepšení. Je lepšie začať neskoro ako nikdy, lenže už nesmieme čakať, musíme pracovať na zlepšení. K protestom v Rusku by som povedala len toľko, že záleží odkiaľ čítame informácie o nich a aký máme názor k Rusku.

· Na instagrame čo chvíľa budeš mať 1000 sledujúcich, ako vnímaš to, že pomáhaš ľuďom pri výbere kníh? Stalo sa ti už niekedy, že si niekto prečítal knihu na základe tvojho odporúčania?

Čísla na instagrame vnímam pozitívne a som za ne vďačná. Dostávam správy že si prečítali knihy a hlavne že sa im páčili, čo mi robí veľkú radosť. Niekedy sa ma pýtajú aj na iné žánre kníh, tak posielam tipy na knihy z iných účtov.

· Sú knihy, ktoré čítame v zime, sú podľa teba knihy, ktoré čítame iba v lete? Máš aj ty nejaké takéto knihy? Alebo ti je jedno, aké je vonku počasie a siahaš po knihách podľa toho, čo ťa zaujme?

Záleží to od čitateľa. Ja čítam podľa toho čo ma zaujme a nezáleží mi na tom, aké je počasie. Síce toto leto a vysoké teploty mi dali poriadne zabrať, tak väčšinou som čítala neskôr večer, keď teploty boli nižšie.

· Bola si na besede s Evou Umlauf, Slovenkou, ktorá sa narodila v koncentráčnom tábore, ktorá prišla o otca počas pochodu smrti, ktorá si prežila teror aj počas socializmu, aké si si odniesla pocity? Čítala si aj jej knihu? Čo ti to dalo, aké si mala pocity?

Mala som veľký rešpekt, pretože sedieť s Evou

Umlauf v jednej miestnosti bolo pre mňa veľmi pozitívne a zároveň prekvapujúce. Eva mala počas besedy neskutočnú energiu, chuť pracovať s mladými ľuďmi ochotu odpovedať na všetky otázky. Prekvapenie som cítila z toho, že počúvam autorku hovoriť o knihe, vidieť ju na živo. Toto čo som čítala v knihe malo pre mňa úplne iný význam, pretože som to počula priamo od Evy. Pri čítaní knihy som mala silné pocity, hlavne pocit, že jej svedectvo sa nás týka a nesmieme zabudnúť o hovoriť pravdu o našej histórií.

· Vedela by si odporúčať jednu knihu, ktorú by sme si mali prečítať všetci bez ohľadu na vek, pohlavie či politické presvedčenie?

Slovenské rozprávky od Pavla Dobšinského. Klenot v mojej knižnici o ktorom si myslím, že osloví deti aj dospelých a jediná kniha, ktorá sa venuje rozprávkam. Krásne ilustrácie, obsah určite osloví každého.

· Je niečo, čo by ešte chcela odkázať do sveta? J

Tolerantnosť, naučiť sa počúvať ľudí, čo hovoria z čoho vyplýva viesť pokojne dialóg a nájsť si- vytvoriť si viac času na čítanie.

foto:@_dannyreads_

interview Read more

1. septembra 2019

RECENZIA // Veľká štvorka, Scott Galloway

Soňa septembra 01, 2019

Amazon, Apple, Facebook a Google sú štyri najvplyvnejšie spoločnosti na našej planéte. Podarilo sa im to nielen vďaka technológiám a talentu. Každá z nich oslovuje naše inštinkty a evolučné potreby, čo dokážu skvele využiť Amazon prebúdza pravekého lovca a zberača, Apple rozmnožovací pud, Facebook naše nutkanie byť milovaný a Google naše volanie po bohu, pretože na všetko pozná odpoveď. Tieto firmy vytvorili nové odvetvia podnikania a zmenili pravidlá tak, že ich konkurencia stráca dych. Marketingový guru Scott Galloway opisuje ich cestu k úspechu, riziká priveľkej moci a priveľkej dôvery, ktorú sme do nich vložili. Namiesto opakovania mýtov, ktoré tieto spoločnosti o sebe šíria, si kladie fundamentálne otázky. Ako sa im podarilo infiltrovať naše životy tak úspešne, že sa im prakticky nedokážeme vyhnúť? Prečo im odpúšťame aj kroky, ktoré by iné firmy zničili? A existuje šanca, že sa objaví piaty vyzývateľ? Kniha odpovedá na to, čo musíte urobiť, aby ste boli úspešní v 21. storočí.

***

Žijeme internetový život - niekto menej, niekto viac, ale predsa každý z nás už aspoň raz hľadal to, aké bude počasie či to, kedy je otvorený obchod a či vôbec a rôzne iné veci. Avšak málokto vie alebo si uvedomuje, čo všetko sa za tým skrýva. V dnešnej dobe je ľahké si nájsť na internet partnera, kamoša alebo prácu a to len za pomoci pár klikov, rovnako ľahko si však človek dokáže nájsť aj iné pomerne nemravné veci. Ale o tom sa tu baviť nebudeme, radšej.

Každý, alebo, aby to bolo presnejšie, väčšina Slovákov, Čechov, Europánov ale aj Američanov už nakupovala online. Pre niekoho to je pohldnejšie, niekto preto, že v kamenných obchodoch nenašiel to, čo hľadal a niekto preto, že je to pre neho lacnejšie a výhodnejšie.
A každým nákupom sme o sebe dali vedieť predajcovi a teda pri ďalšom nákupe sme už nemuseli hľadať, ale mali ste to hneď na prvej strane. Nuž, ako je to možné? Presne na túto otázku Vám odpovie kniha marketingového guru Scotta Galloway.

Facebook bol projekt, platforma pre študentov, kde si mali medzi sebou rýchlo posielať poznámky namiesto toho sa z tejto platformy stala niekoľko miliardová firma, ktorá žije z reklamy. Apple - produkty, ktoré signalizujú bohatstvo; amazon - firma, v ktorej pracujú roboti a google - miesto, kde sa nikto nechce ocitnúť na druhej strane. Platformy, kde trávime väčšinu nášho času, kde zdieľame svoje radosti, fotky, kde nakupujeme. Všetky tieto spoločnosti majú jednu spoločnú vlastnosť - rýchly nárast popularity a ceny.

Nie som veľký znalec techniky ani marketingu, ale aj tak mi kniha rozširila znalosti v tomto odbore. Kniha je rozdelená na jedenásť kapitol - prvých päť je venovaných každej spoločnosti osobitne, nájdete tu množstvo grafov a tabuliek pre lepšiu predstavivosť. V ďallších kapitolách je zhrnutie marketingových krokov, pre ktoré sa stali z malých neznámych firiem miliardové spoločnosti, nebojte sa, ani v tom sa nestratíte, ak ste laik ako ja, pretože znova sa Galloway venuje každému osobitne, sú k tomu pridané grafy, tabuľky a samozrejme sú tam aj konkretné príklady.
Posledné dve kapitoly sa zameriavajú na nás ako spotrebiteľov a firmy a na ich budúcnosť.

Štylistika kniha je prispôsobená obsahu a teda nečakajte nič jednoduché, ale ani nič príliš zložité; je to také akurát dobré, aby tomu naozaj pochopil každý znalec ale aj neznalec. Pripravte sa však, že fakty autor berie skôr z amerického trhu ako európského.

Je to jedna z mála kníh, pri ktorej sa niečo naučíte, ale aj sa zabavíte. Po prečítaní sa už na žiadnu z týchto štyroch spoločností nebudete pozerať rovnako.