4. júla 2018

RECENZIA // Večere diktatórov - Sprievodca skazenými chúťkami tyranov, V. Clarková, M. Scottová

júla 04, 2018
Kniha o gastronomických zvykoch a zlozvykoch diktátorov 20. storočia je jedinečná svojou témou, spracovaním aj obsahom. Autorky Victoria Clarková a Melissa Scottová netradičným spôsobom mapujú nielen život a výčiny diktátorov, ale servírujú čitateľom aj šťavnaté historky zo zákulisia ich stravovania a stolovania. Kulinárske defilé 25 despotov novodobej svetovej histórie, medzi ktorými nechýbajú známe mená, ako Adolf Hitler, Benito Mussolini, Francisco Franco či Nikolae Ceauşescu, ale ani tie exotickejšie, ugandský diktátor Idi Amin, etiópsky tyran Mengistu Haile Mariam, kambodžský netvor Pol Pot a iní, sa začína príbehom masového vraha Josifa Visarionoviča Stalina s jeho celonočnými opileckými orgiami. Rozlúčkovú večeru – chýrnu korytnačiu polievku – na záver servíruje vodca jediného marxisticko-leninského štátu na západnej pologuli Fidel Castro, pre ktorého jedlo a nápoje boli najväčšou vášňou. Všetky príbehy krutovládcov sú okorenené pikantnými intímnosťami z ich života, autorky otvárajú aj tabuizované témy súvisiace so zažívaním, plynatosťou, obžerstvom, obscénnosťami rôzneho druhu, odhaľujú utajované neduhy týchto mužov, ich patologické obavy z otravy či celkom zvrátené chúťky v tej najbeštiálnejšej podobe – kanibalizme. Bonusom na konci každého príbehu je recept na obľúbené jedlo príslušného diktátora s bohatou fotodokumentáciou.


Povedzme si narovinu, že dejepis v škole nás mnohých nudí - ja som ten sťastlivec, ktorý má super učiteľku a tak sa dozvie aj pikošky, ktoré nevie hocikto -, čo je veľká škoda, pretože dejepis je zábavný a dokazuje nám to aj táto kniha od dvoch novinárok: Victoria Clarková bývalá moskovská korešpondentka týždenníka Observer s dlhoročnou praxou v oblasti Balkánu. Pred vydaním tejto knihy sa zaoberala problematikou byzantskej ortodoxnej cirkvi a históriou kresťanstva na Strednom východe.
Melissa Scottová, novinárka, svoju kariéru odštartovala v satelitnej televíznej stanici MBC a neskôr si zvolila dráhu spisovateľky na voľnej nohe. 

A nie len táto knihe, na svete je mnoho kníh, ktoré sa zaoberajú históriou a podávajú ju zaujímavou formou. Napríklad kniha od Timura Vermesa s názvom A je tu zas, ktorá vyšla vo vydaveteľstve @zelenýkocur.sk, kde je hlavnou postavou Hitler. Ten sa prebudí do moderného Nemecka a stane sa z neho televízna hviezda.

Kniha, ktorá je prepojená s históriu a tiež vyšla v rovankom vydaveteľstve, s kulinárskym názvom nám poskytuje pohľad do kuchyne diktátorov. 

Netradičná kuchárka nám okrem receptov ponúka aj pohľad do života diktátorov - pohľad je stručný, no ponúka informácie, ktoré sa nedozviete na hodinách dejepisu. 

Výhoda tejto knihy je v tom, že informácie, ktoré podáva, nie sú komplikovane pomiešané s rokmi, autorky stručne podávajú čitateľovi základne informácie o diktátorovi: o jeho živote, jeho skutkoch a hlavne o tom, čo je jedol a aký mal apetít. 

Kniha sa mi čítala naozaj rýchlo - za pol dňa som ju mala celú prečítanú. 
Večere diktátorov obsahujú výber tých najznámejších diktátorov naprieč celým svetom - od Európy cez Áziu a Afriku až po Ameriku. Každému z nich je venovaných šesť strán - na posledných dvoch je recept na obľúbené jedlo toho-ktorého diktátora. 

Jednu veci mali títo diktátori spoločnú - nebol to zvrátený jedálniček, ako by ste si mohli myslieť, aj keď boli takí, ktorí si počas prechádzok chrumkali namiesto čipsov červíky Mopane, ktoré môžu byť 15 centimentorv dlhé a dva centimetre hrubé. A diktátor, ktorému chutili tieto, podľa jeho slov, chutné červíky, sa volal Hasting Kamuzu Banda, vládol v africkom Malawi a sám seba vyhlásil za doživotného prezidenta. 

Veci, ktorú mali títo diktátori spoločnú, bola tá, pochádzali zo skromných, chudobných pomerov, čo mali priamy vplyv na ich jedálniček. 

Josip Broz Tito bol skromný chorvátsky roľník, ktorý bojoval počas prvej svetovej vojny v rakúsko-uhorskej armáde na ruskom fronte, počas druhej svetovej vojny sa prejavil ako charizmatický a schopný vodca. To o ňom píšu autorky tejto knihy. No jeho jedálniček, ak nebol na služobnej ceste, sa najčastejšie skladal z jedla, ktoré si pamätal ešte z čias chudobného detstva. 

A rovnako to bolo aj pri nie menej známemu vodcovi zo Stredného východu Saddámu Husajnovi, ktorý sa najradšej pochutnával na rybách, ktoré sám uloviil, ako za starých čias... 

Toto a mnoho ďalších zaujímavých faktov o žiote a stravovaní nám ponúka táto kniha. Osobne si myslím, že táto kuchárska kniha by nemala chybať v žiadnej domácnosti, pretože, kto by raz za čas nedostal chuť na korytnačiu polievku? (áno, aj takýto recept v nej nájdeš...) 








Za knihu ďakujem @zelenykocur.sk
Link na túto netradičnú kuchárku ti dávam SEM. Klikaj, čítaj a var! :)











1. júla 2018

RECENZIA // Revival, S. King

júla 01, 2018
James Morton mal šesť rokov, keď k nim do farnosti prišiel mladý sympatický reverend Charles Jacobs. Priviedol si krásnu manželku, malého synčeka a deti vo farnosti zabával milými elektrickými vynálezmi. Tragédia však reverenda pripravila o milovanú rodinu a jeho zármutok sa zmenil na vzburu proti Bohu. Po kázni, v ktorej verejne odvrhol svoju vieru, musel z fary odísť. Odvtedy prešlo veľa rokov. James Morton je dospelý, živí ho rocková hudba a zabíja ho závislosť od heroínu. Je na dne, keď sa opäť stretne s Charlesom Jacobsom – a objaví tajomný, nebezpečný svet, o akom dosiaľ netušil. Reverend je totiž posadnutý predstavou všemocnej božskej elektriny, jeho vynálezy však vedia rovnako pomôcť, ako drasticky uškodiť. Muž, ktorý kedysi slúžil dobru, dnes kladie na oltár svojej novej modly celý život – aj životy iných ľudí. James Morton sa nechtiac stáva jeho spoločníkom. 




 Stephen King - slávny autor mnohých úspešných kníh, ktoré vtiahli do svojho deja nejedného čitateľa kvôli svojej realistickej pútavosti príbehu, ktorý sa miešal s prvkami sci-fi. 
Stephen King, ako jeho meno napovedá, je majstrom  v prepojení sci-fi a reality. 
Nuž, za seba musím povedať, že to nie je pravda. Aspoň to neplatí pre knihu Revival.
Rozprávačom príbehu je už zostarnutý Jamie Morton, ktorý ako šesťročný spozná nového reverenda vo farnosti a ten mu poradí, ako do tvrdej hliny urobiť jaskynE. Postupne sa z nich stanú priatelia a Jamie, ako aj sám reverend povedal na konci knihy, sa pre neho  stal znamením. Zo všetkých detí, ktoré sa strtávali vo štvrtok večer u revernda doma, si Jamieho obľúbil najviac. 

Kniha ma zaujala anotáciou - príbeh o kňazovi, ktorý zíde z chodníčka... Vždy ma tak nejako lákali veci, ktoré boli proti zásadám a ktoré mnohokrát boli paradox. Moja radosť z tejto knihy vydržala počadsprvých 100 strán, ale po každých 100 stránach, ktoré boli totožné s tými stranami predtým, moje nadšenie klesalo až kleslo úplne a mala som sto chutí vyhodiť tento nezmysel z okna pod kolesá áut (a to si knihy vážim a dokážem sa s nimi mazliť aj pol dňa..., ak stoja zato). 


Zapletka, ktorá mohla mať napäté a strašidelne vygradovanie, skončila nezmyselne - keď som sa už konečne dostala na stranu, kde sa to malo odohrať, po prvej vete som zagúľala očami s ironickou poznákou: aké nečakané... 
Počas čítanie som sa ani raz nebála, nesmiala ani neplakala - jednoducho kniha vo mne nevyvolala žiadnu katarziu alebo len náznak zážitku z čítania knihy.
Ako som už písala, kniha ma zo začiatku naozaj bavila a, samozrejme, aj po tých prvotných  100 stranách  mala nejaké svetlé stránky, ale jednoducho dej bol nudný.
 
Jamie stárol, čo je logicke a realistické, a rozprával svoj život, sem-tam náhodne stretol a/alebo počul niečo o reverendovi, ktorý bol posadnutý elektrinou, vďaka ktorej sa aj on, rozprávač príbehu, dostal zo závislosti, ktorá ho mohla stáť život, v tom horšom prípade. 
Jamie sa zo dňa na deň dokázal zmeniť na drogového závislaka, revernd na ateistu a Jamieho brat Con na gaya, ktorý si na rodinnú oslavu ako partnera privedie o polovicu mladšieho kolegu z Botaniky. 
 
So žiadnou postavou v tejto knihe som sa nedokázala vžiť, pretože mi na to autor nedal priestor - možno to nechcel, ale chcel toto dielo zamerať na postavu revernda, v ktorom sa lusknutím prstov naplno prejaví jeho posadnutosť elektrinou - božskou elektrinou. Revernd (možno) predstvuje každého z nás, pretože v každom z nás sa v určitých chvíľach v našom živote pripletú pochybnosti o tom, či to, čo robíme, je to správne. 
Alebo nám len King chcel povedať, že viera je len klamstvo a každý z nás, dokonca aj nábožní ľudia, sú len pretvárkou, pretože sú rovnako skazení ako obyčajní ľudia. 
 
Nech už bolo autorovým zámerom čokoľvek, prevedie bolo nudné a jedno z najhorších, aké som kedy čítala. 
Naozaj nepochopím, prečo sa niekto rozhodne napísať viac ako tristo stranovú knihu, v ktorej sa nič poriadného nedeje. 
 
Kniha naozaj sklamala a bojím sa siahnúť po ďalšej knihe od tohto autora, lebo čo ak znova to bude o ničom a ja tým zabijem drahocenný čas, ktorý som mohla venovať zaujímavejšej knihe? 
 
 ***
 
Čítal/a si niečo od Stephena Kinga? Ak áno, napíš mi to do komentu a môžeš mi aj napísať, čo si myslíš o tejto knihe.