RECENZIA // Rašelinisko, S. Jansson

Rašelinisko V močarinách severného Švédska leží Mossmarken – mestečko na okraji rašeliniska, kde v dávnych časoch ľudia nechávali bohom obety. Biologička Nathalie, ktorá sem prichádza pracovať na výskumnej úlohe, ukrýva temné tajomstvo. Mossmarken bol kedysi jej domovom, miestom, kde sa udiali strašné veci. Po rokoch sa sem vrátila, aby sa vyrovnala s traumou z detstva a zistila pravdu. Čoskoro po príchode nájde v močarinách muža v bezvedomí s vreckami plnými zlata – presne ako pradávne ľudské obety. Počas policajného vyšetrovania sa začínajú objavovať ďalšie mŕtve telá. Naozaj si tajomné rašelinisko žiada ľudské obety, ako vyhlasujú poverčiví miestni ľudia, alebo je za tým len obyčajné ľudské zlo?

Nová detektívka z prostredia Škandinávie nám ponúka pohľad do tajomnej histórie, do modernej biológie a kvantovej fyziky.

Tajomný príbeh mladej biologičky, ktorá sa po rokoch opäť vracia do svojho rodného mesta, z ktorého ušla po tragickej udalosti.

Nebola by to správna detektívka, ak by hlavná hrdinka neskrývala nejaké tajomstvo a autorka knihy nám ho odmietla povedať až na konci samotnej knihy, nebola by to správna detektívka, ak by sa pátrania nezhostila vedľajšia postava a nie samotná polícia a čo by to bolo za detektívku, ak by v nej neboli zamotané vzťahy a láska na prvý pohľad?

Novinka, ktorá práve vychádza vo vydavateľstve albatrosmedia.sk, zaujme svojim netradičným dejom a prostredím, v ktorom sa celý príbeh odohrá. V knižnom trhu je mnoho detektívok, a preto je ťažké napísať niečo, čo tu ešte nebolo - vybrať si miesto, ktoré pozná málokto a zaujme čitateľa, pretože kto by rád čítal stále o tom istom ako sa niekto stratil niekde na ulici.

Avšak, aj táto na prvý pohľad zaujímavá detektívka mala svoje muchy, cez ktoré som sa nedokázala preniesť a zalamovala som rukami, ako toto ešte niekto môže napísať?!

Prvých sto strán sa zoznamujeme s postavami -nie však s tým ako vyzerajú, ale s ich myšlienkami. Autorka nám dáva priestor na to, aby sme spoznali, čo si postavy v jej knihe myslia o živote a o smrti, pretože celá kniha je pretkaná pavučinkou, ktorá sa skladá z otázok nad životom a smrťou.

Najvýraznejšou postavou v týchto úvahach je fotografka, ktorá je aj na pol uväzku zamestnaná na policií a dokumentuje miesta trestného činu. Maya prichádza aj na miesto činu na rašelinisko, a po ceste v policajnom aute spolu s policajným inšpektorom Leifom stihne ešte spraviť obchod - kúpi od neho okuliera na magnet.

Rašelinisko je kniha, ktorá ťa núti pokračovať v čítaní nie kvôli napätiu a rozuzleniu deja, ale kvôli svojej zvláštnosti.

Nie je to obyčajná detektívka, pri čítaní ktorej sa budeš báť, je to detektívka, ktorá dýcha poéziou.

Obsahuje úvahy nad život a smrťou, metafory a zvlášnosť skrytú vo vetách, ktorá ťa núti pokračovať v čítaní, pretože veríš, že vysvetlenie bude na ďalšej strane.

Bolo tam päť stolov, reštaurácia sa nachádzala v nedávno zrenovovanom hoteli, ktorý bol predtým práve bitúnok. Funkcionalistický štýl budovy sa premietal do všetkých detailov zariadenia, v menu bolo len jedno jedlo, a to vegetariánske, akoby na popretie histórie tejto budovy. (str.129)

Výnimočnosť postáv je hlavne v tom, že spoznávame ich myšlienky, nálady a pocity. Avšak o výnimočnosti ich krokov sa už hovoriť nedá.

Autorka sa nevyhla ani opakujúcemu sa klišé, ktoré ma občas dostala až tak, že som to musela predýchavať dobrých 20 minút.

Štýl, akým sú napísané vety v knihe, je jednoduchý, niekedy až moc a niekedy je až preplnený poéziou. Susanne Jansson opisuje každý krok, pohyb, ktorý postava urobí. Píše to napriamo.

Ticho preťal vtáčí škrekot. Zavrela oči a nabrala dych. Keď opäť zdvihla zrak, uvidela borovicu. (str.137)

V jednej chvíli postava premýšľa nad zmyslom bytia a pominuteľnosti ľudského tela a v druhom o sekundu nato si uvedomí, že musí ísť na rašelinisko -uprostred noci, aby sa navodila strašidelná atmosféra a čitateľ sa aspoň na chvíľu bál, čo sa stane.

Rašelinisko od švédskej autorke Susanne Jansson sa hodí aj vďaka svojmu malému formátu do kabelky na dlhé cesty alebo len tak na zimné večery. Nie je to náročné čítanie, jednohubka do ruky na letnú dovolenku alebo počas upršaných jesenných dní.