24. januára 2020

RECENZIA // Hladní a sýti, Timur Vermes

januára 24, 2020
Nemecko pre žiadateľov o azyl zaviedlo kvóty, celá Európa je až hlboko do severnej Afriky obohnaná nepriepustnou hranicou. Na opačnej strane Sahary vznikajú obrovské tábory, v ktorých milióny utečencov čakajú, čakajú a čakajú. Tak dlho, že za ten čas by sa do Európy dalo dôjsť aj peši, len keby to neznamenalo istú smrť. Keď najväčší z týchto táborov navštívi nemecká celebrita, moderátorka Nadeche Hackenbuschová, rozpozná mladý Lionel jedinečnú príležitosť.

*** 
Migrácia je bežný jav v každej spoločnosti, bez ohľadu na jej sociálne, kultúrne, politické alebo ekonomické faktory a činitele, čo však nie je v migrácii rovnaké je to, že v každej krajine je rôzny počet tých, ktorí migrujú.
Všetci si pamätáme na tie dni, keď v Amerike kampaňoval Trump a s neutíchajúcou túžbou kričal na všetky strany, že on postaví múr na hranici s Mexikom. Všetci si pamätám na tie tony správ o nelegálnych migrantoch, ktorí sa mali utáboriť aj pri našich slovenských hraniciach a všetci máme ešte aj dnes v žilách a v krvi strach z toho, že sa tu usídlia a zaberú nám presne tie pracovné pozície, ktoré žiaden Slovák nechce. 
Toto všetko sa dialo pred piatimi, štyrmi rokmi dozadu a dnes nám Timur Vermes ponúka obraz toho, ako to vyzeralo a akoby to vyzeralo, keby sa to znova zopakuje. 
Vtipne a premyslene kritizuje migračnú politiku a popri tom nám zobrazuje život prefíkaného migranta, ktorý túži viesť dôstojný život. Presne taký, aký máme aj my. 

Timur Vermes vstúpil do povedomia čitateľov svojou vtipnou satirou na Hitlera a jeho návrat do moderného sveta, ktorý je už viac ako sedemdesiat rokov po vojne. Nedávno tento humorný skvost vyšiel aj vo filmovej podobe. Odporúčam. 
Ale naspäť k jeho novinke, ktoré vyšla vo vydavateľstve @zelenykocur.sk 

Kniha z edície Pevný bod, ktorá má za úlohu priniesť to najlepšie z dnešnej literatúry čitateľovi, vyvoláva pocity sebareflexie a zamýšľania sa, či sme aj po tých pár rokov pripravení nato, aby sme niesli dôsledky za svoje nepremyslené činy. Touto knihou nastavuje autor zrkadlo dnešnej spoločnosti, ktorá sa, bohužiaľ, ani o kúsok nepolepšila. 

Kniha je síce hrubá, ale škriatkovia v tlači to vymysleli tak, že tých 500 strán poskladali do maličkej knižky, ktorá sa vám formátovo zmestí do tašky aj do kabelky a tak si ju aj napriek hrúbke môžete vziať so sebou kdekoľvek. Obálka je obdobná ako tej na knihe A je tu zas. Jednoduchá a výstižná, ktorá vám padne do oka hneď na prvý pohľad. 

Obsahovo je kniha zvládnutá perfektne, pretože tak náročnú tému, zvládol autor podať s humorom a so štipkou irónie a, samozrejme, satiry. Vety sú ľahké, jednoduché a vtipné zároveň. Okrem toho je samotný príbeh doplnený článkami, ktoré písala novinárka-spoločníka najväčšej nemeckej hviezdnej novinárky. Aj jej samotné komentáre, cez ktoré nám autor podáva bližší obraz hlavnej hrdinky, sú nenápadne uštipačne. 
Nadeche Hackenbuschová je typickým príkladom hlúpeho Európa, ktorý ide zachrániť svet. Nie je síce najbystrejšia, ale občas ma vedela naozaj milo prekvapiť. Veď predsa podujať sa viesť viac ako pol milióna utečencov bez základného vzdelania púšťou a postaviť sa proti vláde vlastnej krajiny, chce viac ako štipku odvahy. A tej jej príroda udelila naozaj hojne. 
Človek, ktorý je však bystrý a drží celú knihu pokope a s ňou aj všetkých utečencov je utečenev Lionell, ako ho nazvali tí z televízie. 
Jeho život je prostý, túži po prácu, po živote, ako sa patrí. Myslím si, že práve on vám bude najmilší. 



Kráska a utečenci lámu rekordy v sledovanosti. A kým sa televízna stanica teší zo živého spravodajstva so závratnou sledovanosťou a z miliónov z reklamy, nemeckí politici len bezmocne odvracajú pohľady, bagatelizujú a vyčkávajú. No čím je sprievod bližšie, tým silnejší je tlak na ministra vnútra Josepha Leubla. A tým nástojčivejšie sa Nemecku natískajú dve otázky. Čo robiť? A v akej krajine chceme vlastne žiť?

***

Autor nás necháva do poslednej chvíle v napätí a môžeme sa iba domnievať ako to skončí. Situácia je vypätá, ľudia sa búria, vláda robí zúfale rozhodnutia... Spomínate si na Trumpa? 

A ako povedal Michal Hvorecký satira o utečencoch zábava aj desí. Čo by sa stalo, keby do Európy znova masovo prichádzali ľudia na úteku? Zvládne Nemecko ďalšiu krízu? A zmení sa postoj okolitých štátov? 

Hladní a sýti nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti. Zručne napísaná a dôležitá kniha, ktorá kladie otázky a núti vás hľadať na ne odpoveď - alebo sa aspoň na malý moment zamyslieť. 






Za knihu ďakujem @zelenykocur.sk 
Viac o knihe TU




2. januára 2020

RECENZIA // Povedal mi veštec, Tiziano Terzani

januára 02, 2020
V tejto knihe nájdete Barmu, Thajsko, Laos, Kambodžu, Vietnam, Čínu či Mongolsko videné z tých najnezvyčajnejších uhlov, z nákladných lodí, z autobusov, ktoré ledva držia pokope a do ktorých sa zmestilo viac ľudí ako do tých v Európe, aj keď boli o polovicu menšie - jednoducho spoznáme Áziu z každého pohľadu, len nie z toho z lietadla, pretože autorovi, slávnemu talianskému novinárovi a reportérovi, povedal veštec, že v roku 1993 nesmie nastúpiť do lietadla. 

*** 

V každej z týchto krajín hľadal veštcov, jasnovidcov či šamanov, vďaka čomu sa s čoraz väčším porozumením ponáral do dávnych zvykov, ohrozených agresívnou západnou civilizáciou. Konzumná spoločnosť, túžba po nepotrebných, ale zaujímavých veciach a predmetoch za posledné roky tak opantala Európu, že svet pomaly prestal stíhať. Už nebolo kde vyrábať veci v Európe, už nebolo nikoho, kto by pracoval za tak málo, tak veľa a tak sa celý kolobeh výroby, ktorá sa, samozrejme, zastaviť nemohla, musel presunúť do iných krajín. Niekde, kde by naše oči nevideli spúšť, ktorú po sebe nechávame - my, tí skvelí Európania...

Tiziano Terzani bol človek, ktorý Áziu miloval, presťahoval sa ta, spolu s manželkou vychovávali aj svoje dve deti - bol to pre nich domov. 
Aké pocity, dojmy a zážitky si autor odniesol z tohto kontinentu zaznamenal v knihe, ktorá má nie len krásny obal, ale obsah, a ktorá vyšla na Slovensku vo vydavateľstve absynt s názvom Povedal mi veštec.

Okrem autobiografie je to aj skvelým cestopisom a sprievodcom po rôznych kútoch Ázie - a už teraz vám môžem prezradiť, že ak siahnete po tejto knihe, neobanujete. 
V knihe sa nájde každý: cestovateľ, filozof, náhodny čitateľ, ktorého zaujala obálka ale aj skúsený a vycibrený čitateľ, učiteľ, žiak alebo známa či suseda - jednoducho, je to krásny cestopis s filozofickým odkaz, aby sme sa zamysleli, kam smerujeme a ako sme poškodili iným zároveň je to aj Terzaniova biografia z čias, keď pôsobil v Ázia a v neposlednom rade je to kniha, ktorá nás počas čítania tak zaujme, že aj my sa začneme zamýšľať nad osudom. 

Kapitolu po kapitole prejdeme spolu s autorom každú krajinu, ktorá má svoje zvyky, tradície a svoju históriu. Stretneme sa s ľudia, veštcami a s kazateľmi, s obyčajnými ľuďmi a rovnako tak aj s mocnými a s politikmi.

Predstavte si, že budete cestovať všelijako, len nie lietadlom. Celkom predstaviteľné pre niektorých z nás, ale predstavte si, že musíte cestovať po Ázia v minulom storočí ako novinár, ktorý by mal byť hneď pri všetkom dôležitom, čo sa v krajine udeje a aby toho nebolo málo, tá krajina sa práve mení z klasickej, jedinečnej na modernú obrovskú halu na výrobu všetkého a musí sa popritom spamätať z nedávnych vojnových konfliktov.
Neustále otázky od taxikárov, ktorí môžu byť tajnými agentmi, podozrievavé pohľady ľudí a dotieravé otázky, nepríjemnosti a komplikácie počas cesty, strach o život počas jazdy autom... Toto a ešte mnoho iného zažívame spolu s autorom počas jeho ciest. 

Každá kapitola sa venuje jednej krajine, ktorú nám Terzani predstaví od minulosti po súčastnosť s každým neduhom a problémom, ale zároveň nám aj ukáže krásu tej-ktorej krajiny, v ktorej sa budeme práve nachádzať.

Tiziano Terzani dáva v knihe priestor aj jeho spoločníkom, cez ktorých rovnako spoznávame krajinu, pretože práve oni vedia najlepšie, čím všetkým si prešli. Zároveň spoznávame aj ich - ľudí. A práve toto spoznávanie patrí k mnohým lákadlom, ktoré vás prinúti pokračovať ďalej v čítaní.  

Aj napriek mnohým úvahám, nad ktorými sa naozaj zamyslíme, to nie je náročná kniha na čítanie. Nemusíte sa báť, že sa v nej stratíte alebo vás začne nudiť. 
Okrem vyššie spomenutých sa v knihe rovnako môžu nájsť aj ľudia, ktorí majú radi históriu alebo fanúšici Ázie a jej kultúry. 
A ak si nie ste istí tak, či vás zaujme, ako som na začiatku bola ja,  nemusíte sa ničoho báť a smelo po nej siahnite, veď aj sám veľký poľský reportér o tejto knihe povedal, že je to výnimočná kniha napísaná v duchu najlepších tradícií reportážnej literatúry.









Za knihu ďakujem vydavateľstvu @absynt.sk