Ako dobre poznáme svojich najbližších susedov? Čo vieme o krajine, o ktorej sa v jej hymne spieva, že je pozemským rajom? Výnimočný poľský reportér Mariusz Szczygieł nám povie, čo zistil o Čechoch a Češkách, o minulosti i súčasnosti krajiny, s ktorou sme donedávna zdieľali spoločný priestor.
V knihe Urob si raj stvoril Mariusz Szczygieł voľné pokračovanie fenomenálnej a mimoriadne úspešnej knihy Gottland, ktorá vyšla v dvanástich jazykoch a v Česku pripravili už viac ako dvadsať dotlačí. Zatiaľ čo v predošlej knihe Szczygieł rozprával o dobe minulej, v knihe Urob si raj skúma najmä súčasné Česko.
Ponúka nám reportážne portréty známych Čechov a Češiek ako Halina Pawlowská, David Černý či Jan Saudek, a popri tom sa neustále vracia k otázke, ktorá je leitmotívom celej knihy – Ako je možné, že Česi neveria v Boha? A ako sa im bez neho žije?
***
Česko-slovenské vzťahy sú veľmi blízke, zábavne a skvelé, pretože to, čo nie je možné tu na Slovensku, je možné tam v Česku. Sme veľkí kamoši - až do mája, vtedy sme súperi, pretože hokej.
Každý z národov má svoje stereotypy, ktorých sa hrdo a pevne drží a tie české padli do oka poľskému reportérovi, no a tak vznikla táto úžasná, vtipná a náučná kniha.
Autor je čechofil, je Poliak a reportér. Urob si raj nie je jeho prvá kniha o Česku - toto prvenstvo si nesie kniha Gottland. Navštívi Česko, do ktorého sa chystá pápež Benedikt XVI. Je zaujíma čítať ako sa k tejto návšteve stavajú Česi...
Ako sa píše na začiatku knihy Urob si raj, je to skrátka kniha o sympatiách jedného štátu k štátu inému. Ale poďme teda už na samotné čaro a prečo ma táto kniha oslovila - je zábavná, je dychvyražajúca a je môjmu srdcu blízka, pretože je v nej všetko: viera, umenie, história, súčasnosť aj budúcnosť.
Začiatok knihy bol pre mňa mierne mätúci a nevedela som presne, kde som a čo sa bude diať - akoby autor skákal a chcel povedať naraz všetko, aby na niečo nezabudol, ale to je iba na začiatku. Postupne sa dej pekne formuje a pomaly s autorom jeho zážitkami a príbehmi, ktoré mu prerozprávali ostatní sa dostávame cez vieru až k umeniu a do minulosti.
Mnohokrát sa pri čítaní ocitneme v osudových 60tých a 80tých rokov, v čase komunizmu či už toho s ľudskou tvárou alebo toho normalizačného. A práve spomienky Čechov na toto obdobie ma dostali najviac. Ako opisuje svoje spomienky Gita Lauschmannová na návrat do Česka - prvýkrát, keď sa vracia z koncentračného tábora, kde jej zabili rodičov a v ich dome bývajú iní ľudia. Ona však nevie, že tesne pred ňou sa ta vrátil jej brat, ktorého zabili a pochovali pod jabloň.
Druhýkrát sa tam Gita vracia v 21. storočí ako dospelá žena, doktorka na dôchodku.
Ako sa vám žije bez Boha?
Pýtajú sa poľskí študenti Čechov a tí s pokojom Angličana odpovedajú, že normálne. Núka mi upozorniť čitateľov, že okrem odpovedí tu zistíme aj fakt, že viera nemá nič s potratmi - ich počet klesol, ale nie vďaka zákonu, ale preto, že antikoncepčné prostriedky sú bežné dostupné. A mali by sme to mať na pamäti aj my.
V nasledujúcej kapitole sa úplne ponoríme do problematiky, či skôr do krátkych dejín odporu, ako to nazval autor, voči kresťanstvu. Táto časť je zvládnutá na výboru, pretože spĺňa všetko: je náučná, nie je nudná, je zaujímavá a v neposlednom rade je aj vtipná.
Dozvieme sa v nej všetko podstatné vďaka čomu si môžeme utvoriť obraz, v tom najviac metaforickom zmysle slova ako len ide, o českom národe.
Pretože akokoľvek môže táto kniha vyzerať klišé alebo stereotypne, opak je pravda. Autor skvelo zvládol štylistiku, spracovanie témy aj jej samotný výber. Venuje sa každej téme, do každej témy dáva kúsok zo seba, ale nevsúva žiadne reflexívne hodnotenia - iba podáva fakty (vtipne, milo a zarážajúcu zároveň.) Vety nie sú zložité ani umelo jednoducho, fakty sa prirodzene medzi sebou prelínajú, nie sú vytrhnuté z kontextu.
Rada by som vašu pozornosť upriamila na vážnosť tejto knihy, pretože sa tak trocha dotýka aj nás, Slovákov. Dejiny máme spoločné až do roku 1993 a aj napriek tomu sme v mnoho odlišní, ale myslím si, že niektoré postavy v tejto krátkej knihe vystihli mnoho nedostatkov, ktoré máme - oni si ich priznali, zmenili ich a teraz sa na tom smejú.
Okrem príhôd slávnych umelcov je v knihe zachytený aj pohľad bežného Čecha, ktorý sa však veľmi nelíši od pohľadu umelcov. Okrem otázky viery sa hľadajú odpovede na otázku pohreb, pretože je verejne známe, že ich počet v Česku výrazne poklesol. Za seba môžem povedať, že je to zaujímavé čítanie.
V skratke, kniha vás chytí, vtiahne do svojho deja, vyrazí vám dych a potom vás znova vhodí do reality. Jazyk je ľahký a vtipný.
Ak ste rovnakí nemilovníci Čechov ako som ja, môžem povedať, že aj tak je táto kniha pre vás, zamilujete si ju a dôvod budete mať milión, pretože Česko je jednoducho raj.
Za knihu ďakujem @absynt.sk
