Knihové dievča

RECENZIA // Dělám si to sám, M. Váša

Soňa júna 27, 2018

Sedmadvacetiletý Martin se snaží. Fakt. Na své blízké si vždy udělá čas, byť na úkor jiných blízkých; část výplaty posílá na spořicí účet, aby ji pak před výplatou zase vybral; má členství v posilovně a (evidentně) umí věci podat tak, že vypadají lépe, než jaké ve skutečnosti jsou. Je sám. Protože má fobii ze seznamek a nevypadá zrovna jako Andrés Sanjuan, asi sám i zůstane. Nebo ne? Najisto ví jediné: Dělá si to sám. A píše si o tom deník.

Písať o tom, že dnešný svet je zvláštny, mne osobne pripadá ako omieľanie toho istého dokola ako keby slovná zásoba človeka, ktorý to hovorí bola na úrovni školáka, ktorý sa práve naučil abecedu a prečítal celý šlabikár. Povedzme si na rovinu, kto nevie, že dnešný svet je zvláštny?!

A vo zvláštnom svete vznikajú aj zvláštne situácie a diela.

A medzi takéto diela patrí aj kniha od českého spisovateľa Martina Vášu s názvom Dělám si to sám. Kniha má zaujímavý názov a krásnu obálku, žiaľ to isté sa nedá povedať o jej obsahu.

Hlavná postava je gay, ktorý si píše denník o svojich každodenných zážitkoch a pocitoch. Počas čítanie sa nám ponúka obraz ,,dnešného, moderného“ človeka, ktorý pracuje ako realitný agent, pije starbucks... Typicko-netypický obraz hlavnej postavy v mnohých moderných románoch.

Celý dej sa točí okolo života hlavného hrdinu, ktorý je, povedzme si narovinu, o ničom.

Kniha nemá žiadnu pointu, resp. ja som ju nenašla a myslím si, že je kopa( ba priam kopec vo Vysokých Tatrách) iných diel, ktoré sú napísané v dnešnom storočí Slovákmi a/alebo Čechmi a sú lepšie a najmä viac poučné a dajú ti lepší, krajší umelecký zážitok z knihy.

Samozrejme, kniha mala aj svoje svetlé stránky, ktoré boli hneď nazačiatku, no potom sa to začalo opakovať, a preto ma to prestalo baviť.

S postavou som sa nevžila, aj keď je pravda, že som sa o to ani moc nepokúšala a ani s ideou, pretože som v tejto knihe žiadnu nenašla.

Táto knihe je naozaj ,,oddychovka“ pre ženy, mužov, ktorí majú okolo 30-tky, sú single a žijú v Prahe.

Z akéhosi mne neznámeho dôvodu sú dnešní ľudia (autori, čitatelia) leniví hľadať hlbšiu myšlienku, ktorá by im vŕtala v hlave. Namiesto toho, aby si pri káve a/alebo čaji rozprávali o tom, aká sme konzumná spoločnosť plná prázdnych sôch, ktoré sa ponášajú na ľudí, si rozprávajú o tom, že kto s kým chodí, kto s kým nechodí, kto si čo nové kúpil. A tak nám stačia aj prázdne knihy s popísanými stranami o ničom, pretože sme prázdni, prepracovaní a neustále naháňame šťastie (peniaze), a preto si radšej prečítame knihu o živote druhých aj napriek tomu, že nemá žiadnu idea – čítame ich jednoducho preto, aby sme v ich ,,nešťastí“ utopili to naše. Nehľadáme ponaučenie, pretože sa nechceme poučiť, nehľadáme zložité súvetia v knihách, pretože sme leniví im chápať a tak častokrát siahame po 5 korunových knihách, ktoré nám nedajú nič.

A táto kniha patrí presne medzi tie. Bez zmyslu, bez pointy, bez ponaučenia...