Existuje povesť o vtákovi, ktorý zaspieva iba raz v živote, sladšie ako ktorýkoľvek iný tvor na zemi. Len čo vyletí z hniezda, začne hľadať strom s tŕňmi a neoddýchne si, kým ho nenájde. Potom si sadne do nehostinnej koruny a vrhne sa na najdlhší, najostrejší tŕň. A keď umiera, premôže smrteľné bolesti a zatrilkuje krajšie ako škovránok či slávik nádhernú pieseň, za ktorú zaplatí životom. Ale celý svet zmĺkne a načúva a Pán na nebesiach sa usmeje. Lebo to najlepšie je vždy vykúpené veľkou bolesťou... Tak aspoň vraví povesť.

Na pozvanie bohatej vdovy Mary Clearyovej sa na austrálsku farmu prisťahuje jej mladší brat Paddy s rodinou, vrátane malej Meggie. Mladý katolícky kňaz Ralph de Bricassart, ktorým je Mary priam posadnutá a drží ho v hrsti veľkorysými darmi, si veľmi obľúbi Clearyho jedinú dcéru. Farmárske dievča vyrastá do krásy a postupne sa medzi ňou a pátrom Ralphom vyvinie ľúbostný vzťah. Kňaz sa zmieta medzi vlastnou ctižiadostivosťou a túžbou po láske, nezlučiteľnej s postavením cirkevného hodnostára. Aj krehká Meggie trpí a hnevá sa na Boha i cirkev, lebo zakaždým vyhrajú boj o Ralphovo rozpoltené srdce.

Vtáky v tŕní, výnimočná sága jednej rodiny, si získali milióny čitateľov na celom svete a dodnes dojíma myšlienkou, že človek je ochotný pre krátke, ale pravé šťastie vedome podstúpiť najväčšiu bolesť.

***

Tešila som sa túto knihu - moja mamka, keď to chodilo v telke, pozerala seriál a páčilo sa jej to, no ja som furt skepticky odišla s myšlienkou, že je to hovadina. A seriál je fakt hovadina - ani jeden Cleary nemal ryšavé vlasy. 

No kniha bola úžasná. 

Neskutočne smutná (aspoň podľa mňa, alebo som bola až natoľko smutná, že mi iba zdalo, že je tak neskutočne smutná??), no veselá zároveň. Je plná ,,múdrych viet", myšlienok a otázok, ktoré, aj napriek tomu, že kniha bola napísana v minulom storočí, sú aj dnes aktuálne. 

Veď človek sa stále pasuje s tým istým a nezáleží na tom, či žil v 80. rokoch 20. storočia alebo v dnešom 21. storočí. Stále bojuje s láskou, prácou a životom.

Zbožňuje svoju tichú, zatrpknutú ženu Fionu (Fee) a svoje deti. Fee ako správna žena v tej dobe ticho znáša kríž osud a najviac zo všetkých detí miluje Franka - nízkeho chlapca, ktorý sa cíti uväznený na farme, neznáša prácu na pasienkach ako jeho bratia - taký divný. Neskôr sa na ňho aj autorka ,,vykašle" a venuje svoju pozornosť jedinej dcére Paddyho, Meggie Clearyovej. 

Na stanici sa k nej skloní páter Ralph - hrozný idiot...- a už vtedy k nemu pocíti lásku ako k nikomu inému, ktorá trvá dlhé roky - naveky. Medzi ich láskou je však mnoho prekážok - okrem iného, že je kňazom - a jednou z nich bola aj Meggiena teta Mary. 

Žiarlila na Meggie a jej lásku k Ralphovi - spravila niečo, čo nik nečakal. (Ale nakoniec bolo dobré, že učinila tak, ako učinila..., preto som k nej necítila hnev - bola to stará baba, ktorá si myslela, že je mladá...). Ich zakázana láska však stále trvá.aj napriek všetkému, čo im prišlo do cesty - aj napriek odlúčeniu a Megienmu sobášu -  Meggie sa nikdy nezriekla myšlienky na Ralpha až ho jedného dňa aj dostane - aspoň kúsok z neho a bude kvôli tomu trpieť. 

*** 

Román je celkom rozsiahlý - 594 strán - a občas ma aj nudil, ale stálo to zato. Nebolo to zrovna najľahšie čítanie, ale dej bol tak napínavý, že to šlo samo. 

Pri čítaní Vtákov v trní som plakala, smiala sa, zadržiavala dych a nedával na toho a na toto, jednoducho to svoje účel splnilo - chytilo ma to, ako sa patrí. 

Predsa len o tom ide, nie? Zaujať čitateľa natoľko, aby si myslel, že je ta - priamo v deji ako nenápadný pozorovateľ. 

Knihu odporúčam na sto percent.  

*9/10 

(*ten Raplh ma strašne štval...)