Dokonca ani slnečné svetlo to nemohlo zastaviť, a už vôbec nie krásne slová ako dúha či láska, boli úplne márne, pokojne ich môžeme hodiť za hlavu - všetko sa to začalo smrťou.
Máme toho tak veľa: Boha, modlitby, hudbu, techniku, vedu, každý deň nové objavy, dokonalejšie mobilné telefóny, výkonejšie teleskopy, potom však niekto umrie a tebe nezostane nič, tápaš po Bohu, siahneš po sklamaní, po jeho kávovej šálke, kefe plnej jej vlasov, nechávaš si ich ako útechu, ako čaro, ako slzy, ako niečo nenávratné. Čo nato povedať, pravdepodobne nič, život je nepochopiteľný, nespravodlivý, no predsa ho žijeme, nemôžeme sa mu vyhnúť, nemôžeme inak, život je jediné, čo máme s istotou, klenot či bezcenná haraburda. Po živote už možno nie je nič. A predsa sa to začalo smrťou.
(úryvok z knihy Ryby nemajú nohy, str. 7)
Keflavík, najčernejšie miesto Islandu.
Miesto vryté do máp, no predsa neexistuje. Mraky sa rozostúpia a odhalia Island s jeho pradávnymi ružami, ľadovcami a čiernym južným pobrežím.
A stánok s Hromovými burgermi.
Ari, ktorý sa po neočakávanom e-maily vracia späť do rodnej vlasti sa opäť stretáva so svojím bratrancom, najlepším priateľom a zároveň rozprávačom príbehu na Islande, no kým k tomu dôjde, dozvieme sa veľa z ich životov a životov ľudí v ich okolí a aj to, prečo mail, ktorý Ari dostal a ktorý ho prinútil vrátiť sa späť, bol neočakávaný.
Už prvé vety, ktoré ti padnú do oka hneď, ako knihu otvoríš, obsahujú niečo, nad čím sa zamyslíš, prepíšeš si to, vyznačíš si to a uvažuješ nad tým.
Slovo smrť, ktoré je úvodom do knihy, je chápané ľuďmi ako čosi smutné a konečné - ako to najhoršie, čo sa ti počas života môže stať. A tu zrazu príde Islanďan, ktorý to obráti na ruby a začína sa príbeh o mori, rybách, o kvótach, o prsia ako jahňacie chvostíky, príbeh o žene z východných fjordov, z ktorej sa stala živá múmia a dievčaťa s očami ako dve piesne; jedna od Lennona a druhá od McCartneyho.
If I Fell. Here, There and Everywhere.
Život vzniká zo slov, v mlčaní sa skrýva smrť. Preto musíme pokračovať v písaní, rozprávaní, recitovaní veršov aj hrešení, a odďaľovať tak smrť, aspoň na chvíľu.
(str. 28)
Ari sa vracia na Island, ktorý opustil kvôli jeho tme a spolu s ním sa vracajú aj spomienky, ktoré v sebe nesú nejedno posolstvo aj pre dnešný svet.
V dnešom svete, kde padajú klasické a stereotypne názory a menia sa na populistické, je ťažké si udržať jasnú a chladnú hlavu, lebo z každej strany sa rúca stena, ktorá drží tento svet ako-tak pokope.
Základné pravidlá nám utekajú pomedzi prsty a namiesto toho nám v dlani zostávajú pravidlá, ktoré sú dementné. Bez urážky alebo s ňou.
Piliere, na ktorých stojí svet sa lámu pod ťarchou zloby a nenávisti vo svete.
Avšak, nie len dnešný svet je krutý a chladný, podobne chladne a kruto bol aj v 80. rokoch minulého storočia - aspoň na Islande, aspoň podľa Stefanssona, aspoň podľa Ariho.
Objatia a láska sa časom menia na každodenné utorky, menia sa na rána, keď vstaneš, napiješ sa kávy/čaju, umyješ si zuby a ideš do školy/do roboty.
Rovnako ako v zime vietor schmatne sneh a roznesie ho na všetky strany, tak aj táto kniha schmatne všetkých za srdcia a roznesie ich do sveta.
Rodová sága, ako podnadpis knihy naznačuje, nás zavedie 100 rokov do minulosti. Rozpovie nám príbeh Ariho rodiny.
V knihe nie je postava, ktorú by si si neobľúbil. Všetky postavy Ti ukážu život: život matky, ženy, námorníka, otca, muža, život tínedžera. Ponúkne ti každý uhoľ pohľadu, pekný alebo škaredý, veselý alebo smutný, nič viac ako obyčajný život.
268 stranová kniha je knihou o tom, čo znamená byť človekom: mužom, ženou, tínedžerom alebo dieťaťom. Čítate vety a vdychujete umenie. Prózu, ktorá dýcha poéziou. Chvíľami je toho možno priveľa a zapôsobí to prepoetizovane, ale stále zvláštne clivo. Lebo je možné počuť večnosť a je prirodzené skočiť v novembri do ľadového mora a chcieť doplávať na mesiac. A každe ráno písať básne o tom, čo sa stane a večer ich prepísať - o tom čo sa stalo.
Krátka esej o sile, ktorá ničí život a robí púšte obyvateľnými.
Krátka esej o tme a svetle a veľká úvaha o živote.
Inzerát na šťastie a myšlienka, že každé zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN by sa nemalo začínať skôr, ako si jeho členovia nevypočujú aspoň polhodinu Bacha, lebo ak niekto dokáže po polhodine s Bachom rozmýšľať zlomyseľne alebo nespravidlivo, ak túži po niečom inom ako po kráse, harmónii a spravodlivosti, je úplný šialenec.
Kniha, ako som už písala v predchádzajúcich riadkov, je písaná ako poézia vo forme prózy, a preto sa číta pomaly a neľahko, ale zaručujem Ti, milý kamoš, čitateľ, táto kniha stojí zato, aby bola čítala a aby sa nad jej obsahom ľudia zamysleli a šírili lásku a porozumenie, lebo byť človekom je ťažké. A je jedno či si muž, žena, matka alebo námorník či tínedžer, stále si človek a nato treba pamätať a nie sa povyšovať, že ja mám toho na pleciach viac ako ty, lebo ja som to a to.
