Dnes
(*vlastne, kedykoľvek to budeš čítať*)
Ti predstavím človeka, ktorý sa vrátil zo zahraničia, aby mohol spoznávať svoju rodnú krajinu ako turista a ukázal ľuďom, že Slovensko je krajina, na ktorú by sme mali byť hrdí. Presviedča ľudí, aby sa nehanbili zato, že sú Slováci, objavuje čaro neznámych dediniek a veľa ďalšieho.
Človek, ktorý necestuje sám, ale má netradičného spoločníka - Štúra.
***
-Ahoj, na úvod sa nám, prosím, predstav. Kto si a čo robíš?
- Ahoj, moje meno je Rado a som autorom cestovateľského blogu Nie je túra bez Štúra. Po troch rokoch života v zahraničí som dal výpoveď v práci, vrátil som sa späť na Slovensko a stal sa zo mňa turista vo vlastnej krajine. Snažím sa prostredníctvom blogu ukázať, že výlet či dovolenka nemusia byť vždy len o pláži alebo mori, ale že aj naše Slovensko má, čo ponúknuť.
-Väčšina ľudí sa k písaniu dostala vďaka knihám, bolo to tak aj u teba? Ak to neboli knihy, tak vďaka komu alebo čomu si objavil čaro písania? - Mňa písanie bavilo už keď som bol malým chlapcom. Ja som bol ten typ, že som skôr sedel niekde v izbe s perom a zošitom a vymýšľal si nové príbehy ako vonku utekal za loptou. Potom som vyrástol a myslel som si, že písanie musí ísť do úzadia, že musím dospieť. Ale našťastie som sa k nemu po rokoch vrátil a som za to veľmi rád.
-Cestovanie zaberie veľa času, plus keď máš o tom aj napísať, takže si musíš pamätať mnoho detailov, ktoré bežnému človeku uniknú, nie je tak? Nájdeš si čas aj na niečo iné? Čo napríklad čítanie?
- Tak ako hovoríš, je potrebné rozlišovať medzi cestovaním a písaním o cestovaní. Sú to dve naozaj odlišné veci, čo si však veľa ľudí neuvedomuje a vidí len to, čo chce a to je to, že nič nerobím a chodím si po výletoch… Ale aby som sa vrátil k tomu čítaniu. Keďže cestujem autobusmi alebo vlakmi, tak často si beriem so sebou na cesty aj nejakú dobrú knihu. Čítam tiež veľa článkov z oblastí sociálnych sietí či blogov.
-A už keď sme pri tom, môžeš nám niečo o tom prezradiť? Prečo práve takéto tetovanie?
- Moje tetko Štúra som si dal ešte v čase, keď som žil v Rakúsku. Vždy som chcel nejaké tetko a dlho som rozmýšľal nad tým, čo to bude. V zahraničí som si uvedomil, že ja som hrdý na to, že som Slovák, lebo som tam stretol viacero ľudí, ktorí sa za to trochu hanbili. A tak som si povedal, že si dám na ruku Štúra, aby mi pripomínal odkiaľ som. A prečo práve on? Pretože Štúr je pre mňa jedným z najväčších symbolov Slovenska
- -V tvojom prípade, ak to môžem takto nazvať, je nezvyčajné to, že si sa vrátil z tak ,,krásnej“ a ,,prepychovej“ krajiny ako je Rakúsko. Veľa mladých ľudí odíde, no už sa nevráti. Prečo si myslíš, že je to tak? A čo teba motivovalo k tomu, aby si sa vrátil?
- Veľa mladých ľudí si bohužiaľ nevie po škole nájsť u nás prácu. Hovoriť o politike či slovenskej ekonomike nebudem, lebo sa do toho až tak veľmi nerozumiem. Aj ja sám som chcel po škole robiť v oblasti, ktorú som vyštudoval, no nedarilo sa mi nájsť si prácu. A asi aj pre to mladých ľudí to zahraničie láka. Ja si myslím, že každý mladý človek by si mal život v zahraničí vyskúšať, ono to nie je také dokonalé ako si často myslíme. Mne v Rakúsku nebolo až tak zle, mal som dobrú prácu, robil som Junior managera v jednej reštike, no vedel som, že potrebujem zmenu, že už chcem robiť hlavne to, čo ma baví a napĺňa. Preto som sa vrátil ja, aby som mohol začať pracovať na svojom projekte a byť sám sebe pánom :-) A samozrejme aj kvôli rodine a kamošom.
-Na tvojom blogu si čitateľ nájde aj rozhovory s úspešnými ľuďmi na Slovensku. Kto ale motivuje teba?
- Asi nemám nejakého konkrétneho človeka, ktorý ma motivuje. No veľmi ma baví, keď vidím, že mladí ľudia si idú za svojím, robia to, čo ich baví, pretože potom aj výsledok ich práce stojí za to.
-Pri svojich potulkách nevynecháš ani neznáme a malé dedinky. Prečo? A máš aj nejakú obľúbenú?
- Svoje štúrovanie sa snažím plánovať tak, že chcem vidieť a navštíviť tie známe turistické miesta, no aj spomínané malé a neznáme dedinky. Pretože aj v takej na prvý pohľad obyčajnej dedinke vždy objavím niečo zaujímavé, o čom by ľudia mali vedieť :-) Niekedy naozaj stačí urobiť si výlet do vedľajšej dedinky a človek bude prekvapený, čo všetko tam objaví. Vybrať jednu je pre mňa veľmi ťažké, aj keď to znie ako také klišé, mňa bavia všetky miesta, kde sú zrúcaniny, kaštiele či meštianske domy. :-)
-Precestoval si veľa miest, no máš nejaké, na ktoré sa vždy vraciaš? Alebo sa ta vraciaš rád?
- Tých miest je hneď viacero, či už Štiavnicka kalvária alebo Trenčiansky hrad. No zatiaľ u mňa vyhráva mesto Bardejov. Do námestia tohto mesta som sa totiž zamiloval :-)
-Máš ešte nejaký odkaz pre čitateľov?
- Nech čítajú, či už naše blogy, alebo len tak knihy, ktoré ich bavia. Človek sa vďaka knihám toho naozaj veľa naučí a vie si pri nich super oddýchnuť. Pozdravujem :-)
