17. apríla 2018

RECENZIA // Iný človek, S. Kašua

Akú moc v životoch ľudí majú Tolstého poviedky? Keď si úspešný arabský právnik zakúpi vo svojom obľúbenom antikvariáte knihu od Tolstého, netuší ako mu to obratí život. V knihe nájde ľúbostný odkaz, ktorý písala jeho žena a rozhodne sa, že nájde toho, komu lístok smerovala. Vydá sa na cestu poznania a odhodlanie po krajine, ktorá je rozdelená nie len kultúrne ale aj nábožensky. Podarí sa mu odhaliť pravdu, ktorá je skrytá za ľúbostným odkazom?



 
 
 
Said Kašua je úspešný izraelský spisovateľ, ktorý glosuje arabsko-židovské spolužutie v Izraeli a rovnakej problematike venoval aj svoju tretiu prozaickú knihu, za ktorú v roku 2011 dostal Bernsteinovu cenu.

Hlavný hrdina knihy je právnik, ktorý vedie úspešnú advokátsku kanceláriu, má ženu, sociálnu pracovníčku, a dve deti. Spi v posteli svojej dcéry a číta knihy z antikvariátu. V jednej knihe objaví odkaz, ktorý je napísaný písmom jeho ženy a razom sa mení na psychopata, ktorý netúži po ničom len po vražde svojej ženy.
Začína pátrať po stopách toho, komu bol lístok smerovaný, a neustále ho prenasledujú myšlienky o tom, že jeho žena ho oklamala a podviedla s niekým lepším ako je on sám.
Počas toho sa čitateľ stretáva s rozdielmi medzi Arabmi a Židmi v jednom štáte. Jedni sú bohatí a druhí sú radi zato, čo majú. Said Kašua nám ukazuje, že posmešky a nenávisť na základe národnosti je aj v dnešnom svete obrovským problémom.
Okrem právnika hrá v tejto knihe dôležitú úlohu aj sociálny pracovník, z ktorého sa neskôr stáva úspešný fotograf, no predtým zažije mnoho trápení a zásadných zmien.

Sociálny pracovník, Amir  Lahab, je tichý a nenápadný človek, kým nezačne tráviť nočné služby s Jonatanom - chlapcom, ktorý je po nehode a je trvalo hendikepovaný. Trávi s ním každý večer a pomaly sa sám mení na Jonatana. Objaví starý fotoaparát, prihlási sa na univerzitu a stane sa Jonatanom. V tejto časti sa čitateľ stretáva s pojmom identita - čo to je a prečo je dôležitá.

Oba príbehy boli zaujímavé, no boli slabo rozvinuté. Opis sociálneho právnika mi prišiel nezaujímavý, avšak opis právnika bol na začiatku naozaj skvelý a tešila som na pokračovanie príbehu, ktorý však nepokračoval tak, ako som dúfala a verila, a rozbehlo sa to až na posledných desiatich stranách.
Nie som fanúšikom kníh, v ktorých sa všetko vyrieši na posledných pár stranách a po celý čas sa nič nedeje - príde mi to zbytočné. Pýtam sa, tak načo sú tam potom tie strany? Načo tam autor dal tých sto strán? Aby opakoval to, čo je už je povedané začiatku?
A rovnako ako náhle konce, nemám v obľube ani náhle zmeny postáv ako to bolo pri právnikovi, ktorý sa po nájdený lístočeka zmenil na paranoidného človeka, ktorý túži po pomste. Zmení všetky svoje postoje a chce ochrániť svoju česť za každú cenu.

Vety neboli slabé, neboli ani komplikované - boli priame. Príbeh je ľahko pochopiteľný, no ťažšie sa v ňom hľadá hlavná myšlienka, respektíve odkaz, ktorý nám chcel autorom pomocou tohto diela zanechať.  Okrem týchto zmien sa zmení aj sociálny pracovník, ktorý smrťou človeka získa jeho identitu.
Kniha rozpráva o hľadaní cti a identity, no ja som v nej nič z toho nenašla, ale našla som  preklepy alebo zlý výber slov, ktoré sa do tejto knihy veľmi nehodili.

Dielo nám však ponúka pohľad na rozdielnosť ľudí, a to neplatí len na Izrael i na Slovensku sú národnosti, ktoré medzi sebou bojujú, ba dokonca aj v triede nájdeme skupinky, ktoré medzi sebou bojujú o to, kto je lepší.
Aj keď mne osobne toto dielo nedalo odpoveď, čo je identita, naučilo ma jednu vec – rozdielnosť je všade, rozdielnosť tu bola a bude a je len na nás akú silu v našom živote jej dávame a ako sa ňou necháme ovplyvniť.
 



 
 
 Za knihu ďakujem @knihyprekazdeho.sk