27. decembra 2018

RECENZIA // Veľké asi ako vesmír, J.K. Stefánsson

decembra 27, 2018
Ari je doma, zmätený a zradený, prišiel domov, lebo mu Jakob, jeho otec, poslal list, kde napísal, že zomiera. A tak sa Ari vrátil, aby na poslednú chvíľu sa aspoň raz poriadne porozprával s otcom. Ale stihne to? Podarí sa mu prelomiť ľad, ktorý prerušil ich vzťah dávno predtým? Čo všetko ovplyvňuje to, kým sme? 
 
 
Pokračovanie románu Ryby nemajú nohy od islandského mága - rozprávača Jóna Kalmana Stefánssona. Nechajte sa vtiahnuť do sugestívnej severskej atmosféry, kde rytmus života diktuje príliv mora a generácie Ariho rodiny žijú v blízkosti vody a rýb. Príbeh s vedomím smrti oslavuje život.  
 
 
 
Prvá časť rodovej ságy opisuje ľudí, ktorí ju tvoria. Opisuje matky, otcov a synov, dcéry, ktoré nikdy nebudú tak silné ako muži, lebo len mužom patrí more a ženy, tie sa do ňho chodia topiť, keď ich opustí alebo znásilní muž. 
Druhá časť rodovej ságy o Ariho rodine zachytáva to, prečo je človek v dospelosti tým, kým je. Píše, čo všetko ovplyvňuje naše životy, prečo ženy skáču do mora, ktoré patrí mužom a prečo muži znásilňujú ženy. 


Rodová sága o radosti a bolesti, vášni a utrpení, vernosti a zlyhaniach, živote a smrti, blízkosti a odsudzení a o láske v jej mnohých podobách.
 
Predtým, ako budete pokračovať, ešte kým sa poberieme ďalej, Stefánsson nie je obyčajný spisovateľ, je to človek, ktorý vám napíše, že láska sa mení na utorok,ale zároveň napíše, že láska je to, keď donesiete žene v zime deku a necháte ju v noci sa dívať na hviezdy, aj keď pre vás je to somarina. 
Stefánsson je autor s veľkým a. Dokáže napísať vety, ktoré sa preplietajú jedna cez druhú ako keď si mladé dievča splieta vlasy, ale i tak nakoniec všetkému pochopíte. A i keď občas nebudete chápať, nezúfajte, len čítajte ďalej. V tom je skryté čaro tejto knihy. Preto je Stefánsson autor s veľkým a. 
 
Sú knihy, ktoré sú vhodné pre mladých, ale nie pre starších a sú knihy, ktoré sú vhodné pre starších, ale mladších by rozhodne nudili, a potom je tu rodová sága od Islanďana - tú si zamilujú mladí i starí. 
 
V predchádzajúcej prvej časti nás rozprávač skrz Ariho zoznamoval s problémom každého človeka, v tejto druhej časti nás zoznamuje s tým, čo je slabosť človeka. 
Slabosť človeka ukrytá v láske.
 Človek o láske nerozhoduje a ani láska o človeku, láske je pre človeka slabosťou, vďaka ktorej je silnejší a lepším človekom. 
 
 V knihe sa nachádzajú občas až poetické názvy, ale ako som už písala, nebojte sa, všetko pochopíte, len čítajte ďalej. 

Z autorových opisov občas cítiť akúsi nehoráznosť, akoby činnosti, ktoré sa dejú počas iných dejov, neboli bežné, akoby to, že si niekto o pol deviatej spieva vo vedľajšej izbe bolo prehrešením proti životu a smrti.

Kniha nám ponúka ukážku toho, čo je láska, čo je manželstvo. V knihe sa nájdu všetci, ktorí hľadajú niečo iné, ktorí sú zmätení ale aj tí, ktorí si chcú pripomenúť, čo je láska. 

Prekladu ani viet sa báť nemusíte, aj keď sú dlhé a preplietajú sa, dávajú zmysel. A kniha je preložená z originálu ani ten vám nemusí robiť vrásky na čele. 

Kniha je skvelá a ten, kto ju nečítal, by to mal napraviť. 
Naozaj stojí zato. 




https://www.megaknihy.sk/

Za knihu ďakujem @megaknihy.sk
Ak vás kniha zaujala, link na ňu máte TU. 

 
 
 
 
 
 
 
 
Read more
Menovky: ,

17. decembra 2018

RECENZIA // Príbeh nového priezviska, Elena Ferrante

decembra 17, 2018
Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti.Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.




 Túto tajomnú autorku snáď pozná každý, kto sa aspoň občas obtrie okolo kníhkupectiev. 
Elena Ferrante svoju ságu zasadila do Talianska a ak si prečítate alebo ak ste ta boli,  viete, že Taliani sú hluční národ a v tomto štýle je písaný aj druhý diel z neapolskej ságy, ktorá začala rozprávaním o detstve dvoch dievčat, ktoré vyrastajú v chudobe, vo štvrti, kde hlavné slovo má muž a žena trpí jeho bitku s láskou. 

Hneď na začiatok musím povedať, že knihu odporúčam čítať, ak ste už prečítali prvú časť, aby ste sa v tom nezamotali, pretože v deji sa  veľmi často prepletajú osudy postáv a občas aj mne bolo ťažko vyrozumieť, kto je kým a prečo je zle, že je s tým a s hentým. 

Po knihe som siahala s rovnakým nadšením ako po prvej časti a možno aj trošku viac, pretože po prečítaní jednotky som doslova slintala po pokračovaní, ale ako boli moje očakávania vysoké, tak nízko spadli - a že boli veľmi, preveľmi vysoké. 

Štýl, ktorým autorka písala v tejto knihe sa nedá porovnať s tým, ktorý použila predtým.   
 Neviem, či sa vám už niekedy stalo, že ste mali najprv chuť hodiť knihu o stenu, ale nakoniec ste sa s ňou mojkali a ospevovali autorku za jej talent, pretože presne to som prežívala počas čítania tejto knihy. 

Príbeh nového priezviska je kniha plná kriku, hluku, nezhôd a nevery. 
Lila počas celého deja vystupuje ako niekto, koho nikto a nijak nedokáže zničiť. Preskakuje z jednej nohy na druhú a všetci jej to tolerujú. 
 Stane sa z nej vydatá žena, obchoduje a podvádza, stráca pevnú pôdu pod nohami avšak neprestáva bojovať - kruto, ale láskavo. Zatiaľ čo Elena ide ďalej, študuje, mení frajerov a toleruje Liline nálady, počas rozprávania im neustále pripisuje moc očariť, píše o Lile ako o nezničiteľnej sile, ktorá všetko rozbije a všetci ju zato majú radi ba priam ju uznávajú ako výnimočnú a nadanú. 
Elena sa pomaly ale isto vytráca zo života v štvrti a zároveň plní sen, ktorý mali dievčatá ako malé - napísať knihu. Stáva sa z nej pekné, vzdelané dievča. 

Sledovať prerod oboch hlavných hrdiniek bolo občas náročne, občas som mala pocit, že ich obe zahluším a keď nie obe, tak minimálne jednu z nich, a občas som mala chuť vykričať sa aj na samotnú autorku, ako si dovolila niečo také. 
Aby ste ma pochopili, kniha je plná zloby a intríg, z viet budete počas čítania cítiť ten pravý taliansky temperament, ale aj keď mi občas z toho stúpal tlak a mala som sto chuti ju hodiť o stenu, koniec tomu opäť dodal čaro a ja znova čakám na príležitosť, aby som si prečítala pokračovanie.
Lebo Ferrante je ako droga - aj keď si poviete, že už stačí a že vás neovláda, podľahnete jej ešte viac a s ešte väčšou túžbou. 

Príbeh nového priezviska nebol pre mňa až tak pútavým ako Geniálna priateľka, jednoducho mi nesadol štýl, ktorým autorka písala, ktorým opisovala a ktorým dávala postavám slová. Dej sa tiahol od slova k slovu, ľudia sa naťahovali a na všetko, čo bolo kedysi padal prach, pod ktorým predmety začali strácať tvary a tí, ktorí zostali sa nesnažili  prinavrátiť im naspäť tvar, ale tvorili 
 mutantov. 
Jednoducho, myšlienky sa prelínali, každý žil nový život mladosti a v celom tom vývoji žiarila zas a znova Lila. 
Avšak zmenili to posledné strany, keď znova nadobudli to tajomno, ktoré vás prinúti siahnuť po ďalšej časti. 
A ďalším bonusom tejto tajomnej knihy je jej krásny obal. Ten vás jednoducho očarí.



Za knihu ďakujem @preskoly.sk
A ak vy sa chcete ponoriť do života Talianov na sklonku 60. a 70. rokoch minulého storočia, táto kniha je akurát napísaná pre vás. 
Stačí, keď kliknete SEM a môžete sa ocitnúť v decembri v teplom Neapole. 











Read more
Menovky: ,

14. decembra 2018

RECENZIA // Mŕtve body, Benedek Totth

decembra 14, 2018
Tínedžerský svet, život proti pravidlám a na hrane, neúcta a rebélie, porušovanie pravidiel - ale aká je pravda? Sú tínedžeri skutočne takí, ako ich vykresľuje svet? 
Nazrime do knihy od maďarského autora, ktorý nám ponúka drsný a priamy pohľad do života tínedžerov. 



  
***
  Román Mŕtve body odkrýva neznámy temný svet mlčanlivých dospievajúcich chlapcov a dievčat. Neraz prežívajú šokujúci každodenný život utajovaný pred rodičmi. Benedek Totth ponúka pohľad do bežných problémov opustených mladých ľudí, ktorých rodičia sú príliš zaujatí svojimi vlastnými, skutočnými alebo domnelými problémami. Príbeh skupiny mladíkov začína počas rýchlej jazdy v aute otca jedného z nich. Neistota neskúseného vodiča a jeho dezorientovanosť sú metaforou života postáv románu. Tie sa čoraz rýchlejšie ženú dolu po šikmej ploche. Mladí muži sú strhávaní lžou, pózami, násilím a telesnosťou. Odtiaľ je to už len krôčik k vražde.

Život každého z nás sa vyvíja a prechádza etapami.
Keď prídeme do novej etapy, zabudneme na to, ako sme sa správali v tej predchádzajúcej alebo si myslíme, že len my sme sa správali slušne. 
Medzi tieto štádia v našom vývoji patrí aj obdobie adolescencie.

Kniha Mŕtve body zachytáva život skupiny mladých ľudí, ktorí nepoznajú hranice. 

 Kniha je písaná veľmi čisto a prosto, nenájdete v nej žiadne filozofické úvahy nad životom a smrťou, ale ak si tet prečítate ešte raz, okrem mnohách nadávak, nájdete aj zamyslenie nad krátkosťou života. 

 Kniha nie je vhodná pre všetkých, keďže obsahuje veľa vulgarizmov, ktoré tvoria základ slovníka mladých hrdinov v knihe. 
Čo, podľa môjho skomného názoru, v tejto knihe byť  nemuselo a ak áno, tak nie až v takom množstve, pretože nie každý mladý človek má rovanký slovník. 
Aj to je dôvod, pre ktorý sa mi táto kniha veľmi nepáčila, pripisovala mladým ľuďom vlastnosti, ktoré nei sú práve najlepšie a ktoré hneď, nás mladých, hádžu do vreca zavrhnutia. 

 Autor požíva v knihe drsný štýl vyjadrenia, ktorý mne naozaj nesadol. 

Samotný dej nemal hlavu a pätu, ukradli auto, opili sa a havarovali. Osobne si myslím, že nie každý mladý človek sa takto správa a rozhodne ich nie je ani väčšina, ktorý takto vystrájajú. 

 Hlavný hrdina je zaujatý do svojich problémom, jeho matka o ňho nejaví záujem, a rovanko je to aj s ostatnými hlavnými hrdinami príbehu, ktorých spojí vražda. 

 Ľudia o knihe hovoria, že je poetickou, ale ja som v ne nič poetické nenašla ba práve naopak, prišla mi vulgárna a nezaujímavá.

 Ak aj vy nemáte radi literatúru, ktorá škatuľkuje, je v nej plnom nadávok, tak títo kniha nie je pre vás, ale naopak, ak ste mladí a radi hľadáte metafory a iné  prenesené významy, táto knihe je pre vás. 
 
  Za knihu ďakujem @zelenykocur.sk 
Ak vás kniha zaujala, kliknite SEM a môžete sa pustiť do pátrania metafory v knihe písanej v drsnom štýle. 


 
 
Read more
Menovky: ,

18. novembra 2018

RECENZIA // O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch, Tom Hanks

novembra 18, 2018
Hektická, pofidérna sexuálna aféra medzi dvoma najlepšími priateľmi. Veterán z druhej svetovej vojny, ktorý zápasí nielen s fyzickými, ale aj emocionálnymi jazvami. Druhotriedny herec náhle pohltený slávou. Mladý surfer, ktorý narazil na otcov tajný život.

Toto je len pár ľudí a situácií, ktoré Tom Hanks vykresľuje vo svojej prvej zbierke príbehov. S citom a humorom preniká do ľudských životov a odkrýva ich slabosti. Príbehy spája jedna vec: v každom z nich hrá rolu pisateľ, niekedy úplne nepatrnú, inokedy ústrednú. Tom Hanks vidí do vnútra človeka a píše o ňom s takou naliehavou empatiou a úprimnosťou, že čitateľ sa ťažko ubráni dojatiu či melanchólii.



 Niektoré knihy nás záujmu kvôli svojmu obsahu, niektoré kvôli tomu, že to čítala naša susedka a páčilo sa jej to, a tak na jej odporúčanie si to prečítame aj my,  a niektoré kvôli svojmu dizajnu a medzi tieto knihy patrí aj kniha od Toma Hanksa, ktorá túto jeseň vo vydavateľstve @albatrosmedia.sk. 

Občas je obálka dôležitejšia ako samotný príbeh, lebo nám zdobí naše domovy a lahodí našim očiam a i keď je príbeh niekedy o ničom, aj tak po tej knihe siahneme, pretože má krásnu obálku. 
Kniha od Toma Hanksa je toho príkladom. V tejto útlej knihe nájdeme krátke poviedky, z ktorých je cítiť humor, radosť ale  i smútok a ťažobu spomienok. Avšak každá minca má dve strany a to platí aj pri tejto knihe. Medzi vtipné poviedky sa priplietli aj také, ktoré mňa osobne, nijako neočarili.

Hanks s citom preniká do ľudských život, podáva nám ich obraz bez toho, aby to bolo písane nasilu. Poviedky sú zachytené životy obyčajných ľudí, ktorých však spája jedna vec - písací stroj. Na každej strane, kde začína nový príbeh, je fotografia písacieho stroja. 

Ďalšou vizuálnou prednosťou tejto knihy je to, že niektoré poviedky nie sú napísane ako klasické prozaické dielo, niektoré sú písané ako dramatické alebo ako články v novinách.
  
Avšak za obálkou nezaostávajú ani poviedky. Ale musím vás upozorniť, že ak nemáte poviedky v obľube, tak ako ja, tieto od Toma Hanksa vám názor na poviedky nijako nezmenia. 

Táto kniha sa zaraďuje medzi tie, ktoré môžete vytiahnuť, keď sa vonku rozprší, môžete sa k nim vrátiť aj po niekoľkých dňoch a i tak sa v nej nestratíte. 
Táto kniha vyšla v slovenčine aj vďaka novej vydavateľskej značke @lindeni.sk
Toto vydavateľstvo si vzala do opateri knihy pre dospelých, ktoré vydáva @albastrosmedia.sk  
 Moju prvú skúsenosť s týmto vydavateľstvom hodnotím pozitívne. 
Poviedky sú vtipné, je z nich cítiť čaro prítomného okamihu, melanchóliu spomienok, nie sú písané nasilu ale v každej si niekto z vás nájde aspoň kúsok zo svojho života. 
Počas čítania sa nudiť nebudete, ale ak preferujete náročnejšiu literatúru, táto kniha nie je pre vás. 
 
Autor nám ponúka pohľady do minulosti, do prítomnosti, ale i tak zostáva zachované čaro prítomného okamihu. 
Pri čítaní som sa smiala, občas aj nechápala, ale vždy ma to chytilo, lebo som bola zvedavá, aké to bude mať vyvrcholenie. 

Kniha je skvelá a hodná pre všetkých; ak nie ste náročnými čitateľmi, ak knihy beriete do rúk kvôli tomu, aby ste si vydýchli z celého dňa, táto kniha je stvorená pre vás. Pri čítaní sa budete smiať, rozmýšľať a krútiť hlavou. 
Ale ak ste náročnejším čitateľom táto kniha vás neočarí, ale ani neznechutí. 

Za knihu ďakujem vydavateľstvu @albatrosmedia.sk 

Ak aj vás kniha zaujala a chce sa ňou nechať očariť, stačí kliknúť SEM.
 



 









Read more
Menovky: ,

12. novembra 2018

RECENZIA // Vylúčení, Artur Domosławski

novembra 12, 2018
V rukách držíte encyklopédiu toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v knihe Artura Domosławského Vylúčení.
„Je celkom jedno, kde bývaš, keď si na Zemi nepozvaným hosťom,“ povedal o svojej knihe Artur Domosławski. Vylúčení, to je skupinový portrét ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, zabudnutých, odvrhnutých a takmer neviditeľných.
V Kolumbii oddiely milície vraždia nevinných mladých mužov z okraja spoločnosti, aby vylepšili štatistiky „vojny s terorizmom“. Na okupovaných územiach Palestíny vojsko bráni domácemu obyvateľstvu v prístupe k vode. V ďalekom Mjanmarsku sa odohráva tichá genocída kmeňa Rohingja, o ktorom západný svet donedávna ani netušil.
Artur Domosławski, nositeľ titulu „Novinár roka 2010“, nás v knihe Vylúčení zoberie do najrôznejších kútov sveta a v každom z nich nám ukáže, ako môže vyzerať ľudské utrpenie v 21. storočí.
Kniha Vylúčení, za ktorú bol jej autor nominovaný na najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike, vychádza v preklade Alexandra Horáka

Cez ruky nám počas nášho života prejdú stovky kníh rôzných rozmerov, žánrov a každému z nás už cez ruky prešla čo i len jedna kniha z vydavateľstva absynt a určite v nás zanechala nejaké určité pocity, či už dobré alebo zlé, či už sme sa po dočítaní zamýšľali nad tým, čo nám autor tej-ktorej knihy napísal vo svojej knihe a rovnako tomu bude aj pri čítaní knihy o chudobe v dnešnom svete, ktorá je všade vôkol nás a je len na nás či ju chceme vidieť alebo nie. 
Na začiatok musím napísať, že poľskí reportážni autori sú skvelí. Dokážu do deja vniesť niečo, čo vás prinúti čítať ďalej, aj keď je to smutné alebo strach naháňajúce. 
Kniha Vylúčení nám dáva možnosť aspoň na malú chvíľu nazrieť do sveta chudoby, utláčania a do sveta, ktorý vznikol ako výsledok pokrokov, lebo náš svet sa rozdelil na dva rôzne svety, ktoré spolu majú spoločnú len jednu vlastnosť - sú výsledkom pokroku. 
Keď ľudí v 19. a na začiatku 20.storočia nahradili stroje, ešte sme netušili, že doba, keď človek ťažko drie, aby uživil svoju rodinu sa vráti, alebo presnejšie povedané, že toto obdobie dejín nikdy neodišlo, nikdy sa nenahradilo strojmi. 
V 21. storočí, konkrétne počas rokov 2015-2017, sa v médiach roztrhlo vrece plné migrantov. Štáty sa začala naťahovať a brať od nich svoje ,,láskave" ruky preč, lebo to a tamto. Artur Domosławski nám vo svojej knihe dáva presný obraz toho, čo sa dialo za oponou. 
Európania, Američania sú bojazliví. Majú strach z vlastných ,,výrobkovˇ". Migrácia nezačala len pár rokov dozadu, migrácia je jav, ktorý sa v našom svete vyskytujú od pradávna, keď sa prvýkrát svetadiel rozdelil na menšie svetadiely - tie, ktoré poznáme dnes (ak ich vôbec poznáme...). Preto nechápem reakcie niektorých ľudí, ktorí so strachom kopú a bijú, kričia, my ich tu nechceme. Ľudia, ktorých my vidíme na gréckych ostrovoch, sú rovnakí ľudia ako my - sú to ľudia, ktorí mali rodiny, domov, ale stali sa nepohodlnými pre svoje okolie. Sú to vyhnanci a preto by sme im mali uvoľniť kúsok zeme, o ktorú oni vo svojej vlasti prišli. 


Chodíme po ulici a vidíme ľudí v rôznych značkových veciach, tri pruhy alebo fajka, alebo puma, ale zamysleli sme sa aspoň raz odkiaľ tie veci prišli? Kto ich vyrobil? Ako dlho trvalo, kým to postrihali, ušili...? 
Zamýšľali ste sa niekdy nad tým, kto vyrobil všetko oblečenie vo vašom šatníku? 

Otroci. Pojem, ktorý väčšina z nás pozná t učebníc dejepisu, je to človek tmavej pleti, vychudnutý. 
Po prečítaní prvých sto strán z Vylúčených sa dozvieme aj to, že pojem otrok jestvuje aj v dnešnom svete. 
Otvorte skriňu a prečítajte si štítok, kde bolo vaše tričko vyrobené, otvorte google a hľadajte, žijeme v demokracii, ale nie každý ju má. 
Preto by sme sa mali aspoň kúsoček usilovať napraviť to, čo naši predkovia pokazili. Nemusíme bojovať, stačí, ak si kúpime tričko, ktoré vyrobila krajčírka a nie dieťa, ktoré ukradli. 

Kniha Vylúčení nám otvára brány do sveta, ktorý je všade vôkol nás, upozorňuje nás, že všetci sme ľudia, poúča nás o tom, ako by sme sa mali a nemali správať. 

 Nie som zástancom veľkých bojov a pochodov, lebo si myslím, že každý by mal začať od seba a robiť to preto, lebo chce on sám a nie preto, aby to videli susedia a kolegovia, a keď raz človek niečo robí sám od seba, naučí to aj druhých, stačí len pár slov. 

 Absynt znova nesklamal a táto kniha stojí zato, aby sme ju čítali a aby sme sa z nej aspoň niečo naučili, alebo minimálne nakukli do sveta, ktorý nás obklopuje, ale málokto z nás ho vidí. 

 60. publikácia z Absynt obsahuje 500 strán plných skutočných výpovedí ľudí, ktorí prišli o domov. 
Autor rozoberá tému na drobné kúsky, dáva argumenty a nepíše len tak - od bludy do bludy - dáva si záležať na tom, aby sme jasne videli to, pred čím zakrývame zrak. 

 Kniha sa hodí všetkým bez ohľadu na vek, farbu alebo záujmy, je to kniha, ktorú ráno hodíte do tašky a po ceste v autobuse si z nej kúsok prečítate ale zároveň je to aj kniha, nad ktorou sa zamyslíte a budete ju dávať susede a kamarátkam, pretože naozaj stojí zato si ju prečítať. 

Za knihu ďakujem @absynt.sk 
Ak vás kniha zaujala, klik SEM a dozviete sa viac.











Read more
Menovky: ,

25. októbra 2018

RECENZIA // Coco Chanel - Pohled zblízka, L. Chaneyová

októbra 25, 2018
Coco Chanel - známa módna značka; žena, ktorá vytvorila pohodlnú ženskú módu. Žena, ktorá z ničoho spravila niečo, ktorá povstala z popola Félix. 

 

Gabrielle Chanel  alias Coco Chanel sa vyšvihla z chudobných pomerov, dosiahla jedinečného spoločenského úspechu, spôsobila revolúciu v dámskom odievaní a stala sa najvplyvnejšou módnou návrhárkou 20. storočia. Nový životopis tejto modernej ženy par excellence poukazuje na zásadné novátorstvo jej návrhárskeho štýlu. Témou legiend sa stali jej početné milostné vzťahy, ktorých dramatické a tragické podrobnosti často skorším životopiscom unikali: vtipná a uhrančivá Coco bola múzou, patrónkou či milenkou Picassa, Dalího, Stravinského a ďalších pozoruhodných osobností. Lisa Chaneyová vo svojej biografii čerpá z novo objavenej milostné korešpondencie. Prvýkrát tiež odkrýva zasutá témy ako Coco a drogová závislosť, jej lesbické vzťahy aj pomer s nemeckým dôstojníkom za druhej svetovej vojny. Coco Chanel však tiež prenikavo zasiahla do vývoja moderného umenia a predkladaný životopis líči jej osobnosť so všetkými nuansami. Odhaľuje tak vnútornú motiváciu, tvorivú energiu i skrývaná utrpenie tejto emocionálne a často nepochopené ženy.





Ale bolo to tak naozaj? Bola naozaj Gabrielle tak nezávislá a silná ako to všetci vyhlasujú?

Kniha od Lisy Chaney nám ponúka hlboký a podrobný opis jej života tak, ako ho doteraz málokto poznal. 

Ale aby som upútala vašu pozornosť, ak sa nezaujímate o módu, táto kniha obsahuje aj spoločenský vývoj Paríža a zároveň aj odborný opis historických udalostí, vďaka ktorým sa vyformovala aj móda, ktorú dnes mnoho ľudí obdivuje a uznáva. 

***

Gabrielle ma vždy priťahovala, videla som v nej osobnosť - nie ženu ani muža, ale osobnosť. Človeka, ktorý dokáže byť silným, aj keď si toho veľa pretrpel. V dnešnej dobre, ale v dobe predtým, bola a stále je žena vnímaná ako symbol krásy a ochrankyňou rodinného tepla, a ani po tisíc rokoch sa tento ,,obraz" nezmenil a mňa osobne to mnohokrát zarmútilo a zabolelo, pretože v rade je žena rovnakým človekom ako muž. Muži si vytvorili o ženách ideál, ktorý ak sa im nesplní považujú ženu za necitlivú a sebeckú. 
A presne s takýmto problémom sa potýkala aj Coco. 


Rozhodovanie o láske a kariére nie je pre muža žiaden problém, pretože on sa nikdy nemusí rozhodovať, lebo ma aj rodinu, aj kariéru, ale oproti tomu si žena musí vždy vybrať iba jedno. 
Ak má žena kariéru muž sa cíti nepotrebným, myslí si, že ho žena oberá o lásku a pokoj, ktorý potrebuje, na ktorý bol naučený od svojej matky. Dievčatá musia byť zodpovednejšie, milšie a láskavejšie, lebo ak nie, tak ich to zahubí. Rovnako ako to zahubilo aj Chanel. 

*** 
Ale vráťme sa nazačiatok. Úvod knihy je súhrnom základných informácií o Chanel, ktoré sa autorke podarilo zozbierať (opisuje svoj proces hľadanie a spisovanie), potom nasleduje časť, v ktorej je zachytený jeden z najdôležitejších okamihov v Gabriellinom živote - krátky rozhovor s Arthurom(Boy)  Capelom, ktorý jej dal slobodu a hračku, ktorý však neuniesol jej úspech nech bol akokoľvek za emancipáciu žien si i tak zvolil pohodlie a zaužívané tradície obrazu ženy. 


Ako je zvykom, všetko začína pôrodom a narodením a ani v tejto  biografii tomu nie je inak. Autorka nám podrobne opísala života Chanel do doby, kedy opustila sirotinec a začala žiť s Etiennem Balsanem. Mimo iné je v týchto prvých kapitolách zachytené aj to, ako prišla mladá, nevzdelaná dievčina a hviezda
20. storočia k prezývke Coco.Hneď nazačiatku zistíte, že Gabrielle síce nebola vzdelaná a vzdelanie nabrala až počas rokov, kedy žila medzi umelcami, ale bola inteligentná. 

Ďalšou zaujímavou a netradičnou témou, ktorá je rozobratá v tejto knihe, je aj vývoj prostitútok v Paríži. Lisa Chaney nám podrobne opisuje ako boli podelené, ktorá bola drahšie a ako to fungovala. Čo znamenalo pre muža mať milenku a aký vplyv to malo aj na samotnú Coco, ktorá istú dobu patrila medzi ne. 


Nasledujú kapitoly o jej živote s Boyom, ktoré pre ňu boli tými najlepšími, pretože zažívala lásku a zároveň úspech. V týchto kapitolách sa preplieta opis jej vzťahu a zároveň začiatku jej úspechu. 

Pozornosť však nie je venovaná iba Gabrielle, ale rovnakú pozornosť venuje autorka aj ostatným postavám v jej žiovte - o viac je táto kniha náučná a prospešná pre ľudí, ktorí sa chcú o Chanel dozvedieť viac. 
Nachádzajú sa tu kapitoly venované čisto len Capolovi, Ďagilevovi, Pavlovičovi a ďalsším mužom a ženám, ktoré zamávali Gabrielle a jej životom. 

A tieto mená, prevažne, ruské som si nevybrala náhodne. V jej živote sa ocitlo mnoho mužov, príležitostných milencov, ale boli to práve Slovania, ktorí jej najviac učarovali. 

Chanel bola návrhárkou  20. storočia a každý, kto aspoň kúsok dával pozor na dejepise, vie, že 20. storočie je krvavé a vojnové, tak ako je možné, že sa práve počas tohto storočia dokázala presadiť? 

Odpoveď je prostá, dokázala z bežnej látky ušiť niečo výnimočne. Upravila ženský šatník tak, aby sa žena cítila pohodlne nie ako obraz plný farieb a machúľ. Presadzovala praktickosť, prevzala prvky z mužského šatníka a bez obáva a strachu si ich začala obliekať aj do spoločnosti. 

*** 

Obdobie pred prvou svetovou vojnou bolo pochmúrne, ľudí pomaly ale isto začali nahrádzať stroje, vyparovala sa ľudskosť. Umelci začala tvoriť obrazy plné farieb, aby unikli chaosu, ktorý nastaval, ľudia z vyššej spoločnosti sa naďalej zábavali a medzi stála Gabrielle Chanel. Žena, ktorá svoj žiaľ utápala v práci. 
Začínala ako krajčírka, ktorá šila klobúky pre známe herečky, kurtizány a manželky svojich milencov. Jej klobúky nosila každá, ktorá chcela byť chic. 


O pár rokov neskôr, keď vojna skončila, prišla Gabrielle s niečím, čo jej zabezpečilo doživotné zárobky - jej parfúm - Chanel No.5. 

A aj proces vyrábania a dôvody jehoho vzniku sú zachytené v tejto skvelej knihe.  

*** 

Ale vráťme sa ku knihe. 
Jej sláva časom klesala aj kvôli romániku, ktorý  mala s Nemcom.
 Autorka nám v

posledných stranách knihy podáva informácie o Chanelinej starobe, o tom, prečo a ako odišla do Švajčiarska a čo sa dialo po druhej svetovej vojne.  

Prešlo pár rokov, Gabrielle sa stihlia do úzadia a až po skoro 10 rokov sa opäť prihlásila o slovo. 
Medzi tým však sa do popredia dostávali nové mená, mužské mená. Boli to návrhári na čele s Diorom, ktorí sa opäť vracali do 19. storočia, kedy ženy vyzerala ako obraz, ktorý treba obdivovať zvonku. Zabúdalo sa na ich osobnosť a pôvab. 

Chanelina myšlienka sa stratila vo farbách a ozdobách, korzetoch a vypchatých ramenách... 

*** 

V necelých 400 stranách je presne, jasne a dôkladne opísaný život ženy, ktorá sa ešte počas života stala legendou. 
Autorka venuje svoju pozornosť každej drobnosti, všetko vysvetľuje. 

Kniha obsahuje aj mnoho fotiek z jej života, ktoré tejto knihe dodávajú istý šmrnc a rovnako aj možnosť nahliadnúť na miulosť, o ktorej ste ešte nepočuli. 
Medzi najzáujimavejšie patrí aj fotografia sirotinca, v ktorom Gabrielle vyrastala ale aj fotografia podniku, ktorý vlastnil jej dedo. (Dnes je to už rozpadajúca sa budova, ak sa už nerozpadla.) 
Kniha je písana odborne, ale číta sa ľahko, má krásne tvrdé strany a ešte krajší obal. 

 Ak ťa zaujíma život ženy, ktorá zmenila pohľad na módu a z ktorej sa stala legenda ešte počas jej života, táto kniha je tá najlepšia možnosť.

 ***

Za knihu chcem poďakovať môjmu skvelému ba priam najlepšiemu priateľovi na svete. 💕💕

Ďakujem, Adam. 



 














 





















 









 
Read more
Menovky: ,

3. októbra 2018

RECENZIA // Jediný muž, A. Gross

októbra 03, 2018

Záchranná misia vedúca do pekla menom Osvienčim

***
Poručík spravodajskej služby Nathan Blum rutinne dekóduje správy z obsadeného Poľska. Po úteku z krakovského geta, kde nacisti popravili celú jeho rodinu, však túži urobiť niečo veľké pre svoju rodnú krajinu ťažko skúšanú vojnou. Vzápätí dostane od svojho nadriadeného úlohu: preniknúť priamo do továrne na smrť menom Osvienčim, nájsť tam jedného človeka a utiecť s ním. Tým mužom je slávny fyzik Alfred Mendl, ktorý ako jediný môže Spojencom pomôcť zvíťaziť vo vojne...
*** 
 História ľudstva je mnohokrát plná zloby a nenávisti a skutkov, ktoré sa učíme na dejepise, ale málokto, ak vôbec niekto, by si dokázal predstaviť žiť v dobe, keď každý váš krok bol krokom do neznáma. 
A ak nie krokom do neznáma, tak krokom na mínu... 
  
Ľudia vyprovokovali ľudí do boja len kvôli tomu, lebo chceli mať územie, chceli sa cítiť mocní. A nebolo to len raz, kedy ľudia stvorili vojnu. Bolo to nespočetne veľakrát, avšak prívlastok svetová sa prikladá len dvom z nich a obidve vyprovokovali Nemci. (A obidve prehrali...) 
Príbeh, ktorý je zachytený v knihe  od amerického autora, nám hovorí o zverstvách, ktoré sa diali na území Poľska počas niekoľkých rokoch. 
 Hlavný hrdina je mladý Poliak, ktorému sa podarí utiecť z okupovaného Poľska tesne predtým, ako geto, v ktorom žil, poslali do pracovného tábora Osvienčim, ale ani on sa nevyhne tomuto peklu a sám na vlastnej koži okúsi hrôzy Osvienčimu. 
 Pred jeho príchodom sa dvom ľuďom podarí utiecť z pekla a títo dvaja šťastlivci - Alfréd Wetzler a Rudolf Vrba - pomôžu aj Nathanovi prežiť peklo.
Nathan je poslaný do Poľska svojou novou vlasťou, aby odtiaľ vyslobodil človeka, ktorý pomôže urýchliť koniec vojny.

V pracovnom tábore na okraji Poľska sa nachádza Alfred Mendl - poľský profesor, ktorého sa americká vláda rozhodne zachrániť, aby im pomohol vo vývoji zbrane, ktorá by ukončila trápenie po celom svete. 


Čítanie o hrôzach vojny nie je ľahké, pretože sa ti strach vtedajších ľudí zarýva do každého špiku kosti. Pri čítaní som sa aj ja ocitla medzi ľuďmi, ktorí rozbitými chodníkmi utekali do najbližšieho úkryty pred bombami alebo Nemcami, ktorí ako besné hladné psy hľadali ľudí, ktorí im nepasovali. 

Príbeh ukrytý v tejto 394 stranovej knihe je plný napätia, ale nie každá nová zápletka, ktorá sa prihodí, privedie čitateľa do stavu strachu ako sa bude dej ďalej odvíjať, pretože po pár stranách čitateľ zistí, že každá zápletka sa skončí rovnako ako tá predchádzajúca - veľkým šťastím, ktoré sprevádza hlavného hrdinu počas celej cesty, niekedy až umelo vytvoreným šťastím. Kniha je písaná na čítanie ľahkým štýlom a rovnako je to aj s porozumením textu, málo súvetí alebo výrazov, ktoré by nám nedávali zmysel. 

 Nadávky, ktorými častovali Esesáci Židov mali dotvoriť lepšie prostredie, aby si čitateľ vedel predstaviť, aké to bolo, ale mne osobne v tom stále zabránilo šťastie. 
Ako menšia som čítavala mnoho kníh, ktoré sa venovali práve tématike vojny či už prvej alebo druhej, ale ani v jednej nemali ľudia toľko šťastia ako hlavný hrdina tejto knihy. Jediný muž je inšpirovaný skutočným príbehom a nie žeby som bola pesimista, ale občas mi šťastie, ktoré mal Nathan, liezlo na nervy a  len som krútila očami ako je toto možné?! Aj keď je príbeh inšpirovaný skutočnosťou nechýbajú v ňom ani nadnesené scénky, ktoré túto knihu menia na večerné čítanie pri ohni v tomto jesennom počasí s pohárom čaju v ruke. 

Občas mi Gross nahnal husiu kožu opisom, inokedy ma dohnal do šialenstva s otázkou ako je toto možné? 
Je naozaj možné, aby vtrhla žena do pivnice, v ktorej mučia Nathana a skupinu, ktorú sa pokúša zachrániť, a všetkých poručíkov postrieľala? 

 Nuž, aj takéto sa v knihe ocitlo... 
Ale aj napriek klišé, ktoré sa v tejto knihe nachádza, povedala by som v hojnejšom  počte, sa oplatí knihu prečítať. Nie je to kniha, ktorá ti bude naháňať hrôzu alebo kniha, ktorá ti ukáže, aká silná dokáže byť nádej, ale je to kniha, ktorá ti ponúkne spríjemnenie večera niečím iným ako len dookola opakujúcimi sa románmi o láske a o milostnom trojuholníku. 




















Knihu hodnotí ako priemernú knihu, po ktorej môže siahnuť každý bez ohľadu na vek či pohlavie alebo vierovyznanie, ale ak sa pre ňu rozhodneš, neočakávaj nič zložité. 




 Za knihu ďakujem @albatrosmedia.sk
A ak ťa kniha zaujala, klikni SEM a ocitni sa  v časoch, na ktoré chcú tí, čo ich prežili, zabudnúť, a tí, ktorí ich neprežili, si ich pripomínajú. 













Read more
Menovky: ,