V rukách držíte encyklopédiu toho najhoršieho, čo súčasný svet pozná. Hlad. Rasizmus. Nenávisť. Sexizmus. Chudoba. Genocída. Tie najbezútešnejšie slová a javy, ktoré si viete predstaviť, sa koncentrovali v knihe Artura Domosławského Vylúčení.
„Je celkom jedno, kde bývaš, keď si na Zemi nepozvaným hosťom,“ povedal o svojej knihe Artur Domosławski. Vylúčení, to je skupinový portrét ľudí žijúcich na periférii spoločnosti, zabudnutých, odvrhnutých a takmer neviditeľných.
V Kolumbii oddiely milície vraždia nevinných mladých mužov z okraja spoločnosti, aby vylepšili štatistiky „vojny s terorizmom“. Na okupovaných územiach Palestíny vojsko bráni domácemu obyvateľstvu v prístupe k vode. V ďalekom Mjanmarsku sa odohráva tichá genocída kmeňa Rohingja, o ktorom západný svet donedávna ani netušil.
Artur Domosławski, nositeľ titulu „Novinár roka 2010“, nás v knihe Vylúčení zoberie do najrôznejších kútov sveta a v každom z nich nám ukáže, ako môže vyzerať ľudské utrpenie v 21. storočí.
Kniha Vylúčení, za ktorú bol jej autor nominovaný na najprestížnejšiu poľskú literárnu cenu Nike, vychádza v preklade Alexandra Horáka
Cez ruky nám počas nášho života prejdú stovky kníh rôzných rozmerov, žánrov a každému z nás už cez ruky prešla čo i len jedna kniha z vydavateľstva absynt a určite v nás zanechala nejaké určité pocity, či už dobré alebo zlé, či už sme sa po dočítaní zamýšľali nad tým, čo nám autor tej-ktorej knihy napísal vo svojej knihe a rovnako tomu bude aj pri čítaní knihy o chudobe v dnešnom svete, ktorá je všade vôkol nás a je len na nás či ju chceme vidieť alebo nie.
Na začiatok musím napísať, že poľskí reportážni autori sú skvelí. Dokážu do deja vniesť niečo, čo vás prinúti čítať ďalej, aj keď je to smutné alebo strach naháňajúce.
Kniha Vylúčení nám dáva možnosť aspoň na malú chvíľu nazrieť do sveta chudoby, utláčania a do sveta, ktorý vznikol ako výsledok pokrokov, lebo náš svet sa rozdelil na dva rôzne svety, ktoré spolu majú spoločnú len jednu vlastnosť - sú výsledkom pokroku.
Keď ľudí v 19. a na začiatku 20.storočia nahradili stroje, ešte sme netušili, že doba, keď človek ťažko drie, aby uživil svoju rodinu sa vráti, alebo presnejšie povedané, že toto obdobie dejín nikdy neodišlo, nikdy sa nenahradilo strojmi.
V 21. storočí, konkrétne počas rokov 2015-2017, sa v médiach roztrhlo vrece plné migrantov. Štáty sa začala naťahovať a brať od nich svoje ,,láskave" ruky preč, lebo to a tamto. Artur Domosławski nám vo svojej knihe dáva presný obraz toho, čo sa dialo za oponou.
Európania, Američania sú bojazliví. Majú strach z vlastných ,,výrobkovˇ". Migrácia nezačala len pár rokov dozadu, migrácia je jav, ktorý sa v našom svete vyskytujú od pradávna, keď sa prvýkrát svetadiel rozdelil na menšie svetadiely - tie, ktoré poznáme dnes (ak ich vôbec poznáme...). Preto nechápem reakcie niektorých ľudí, ktorí so strachom kopú a bijú, kričia, my ich tu nechceme. Ľudia, ktorých my vidíme na gréckych ostrovoch, sú rovnakí ľudia ako my - sú to ľudia, ktorí mali rodiny, domov, ale stali sa nepohodlnými pre svoje okolie. Sú to vyhnanci a preto by sme im mali uvoľniť kúsok zeme, o ktorú oni vo svojej vlasti prišli.
Chodíme po ulici a vidíme ľudí v rôznych značkových veciach, tri pruhy alebo fajka, alebo puma, ale zamysleli sme sa aspoň raz odkiaľ tie veci prišli? Kto ich vyrobil? Ako dlho trvalo, kým to postrihali, ušili...?
Zamýšľali ste sa niekdy nad tým, kto vyrobil všetko oblečenie vo vašom šatníku?
Po prečítaní prvých sto strán z Vylúčených sa dozvieme aj to, že pojem otrok jestvuje aj v dnešnom svete.
Otvorte skriňu a prečítajte si štítok, kde bolo vaše tričko vyrobené, otvorte google a hľadajte, žijeme v demokracii, ale nie každý ju má.
Preto by sme sa mali aspoň kúsoček usilovať napraviť to, čo naši predkovia pokazili. Nemusíme bojovať, stačí, ak si kúpime tričko, ktoré vyrobila krajčírka a nie dieťa, ktoré ukradli.
Kniha Vylúčení nám otvára brány do sveta, ktorý je všade vôkol nás, upozorňuje nás, že všetci sme ľudia, poúča nás o tom, ako by sme sa mali a nemali správať.
Nie som zástancom veľkých bojov a pochodov, lebo si myslím, že každý by mal začať od seba a robiť to preto, lebo chce on sám a nie preto, aby to videli susedia a kolegovia, a keď raz človek niečo robí sám od seba, naučí to aj druhých, stačí len pár slov.
Absynt znova nesklamal a táto kniha stojí zato, aby sme ju čítali a aby sme sa z nej aspoň niečo naučili, alebo minimálne nakukli do sveta, ktorý nás obklopuje, ale málokto z nás ho vidí.
60. publikácia z Absynt obsahuje 500 strán plných skutočných výpovedí ľudí, ktorí prišli o domov.
Autor rozoberá tému na drobné kúsky, dáva argumenty a nepíše len tak - od bludy do bludy - dáva si záležať na tom, aby sme jasne videli to, pred čím zakrývame zrak.
Kniha sa hodí všetkým bez ohľadu na vek, farbu alebo záujmy, je to kniha, ktorú ráno hodíte do tašky a po ceste v autobuse si z nej kúsok prečítate ale zároveň je to aj kniha, nad ktorou sa zamyslíte a budete ju dávať susede a kamarátkam, pretože naozaj stojí zato si ju prečítať.
Za knihu ďakujem @absynt.sk
Ak vás kniha zaujala, klik SEM a dozviete sa viac.
