24. januára 2020

RECENZIA // Hladní a sýti, Timur Vermes

Nemecko pre žiadateľov o azyl zaviedlo kvóty, celá Európa je až hlboko do severnej Afriky obohnaná nepriepustnou hranicou. Na opačnej strane Sahary vznikajú obrovské tábory, v ktorých milióny utečencov čakajú, čakajú a čakajú. Tak dlho, že za ten čas by sa do Európy dalo dôjsť aj peši, len keby to neznamenalo istú smrť. Keď najväčší z týchto táborov navštívi nemecká celebrita, moderátorka Nadeche Hackenbuschová, rozpozná mladý Lionel jedinečnú príležitosť.

*** 
Migrácia je bežný jav v každej spoločnosti, bez ohľadu na jej sociálne, kultúrne, politické alebo ekonomické faktory a činitele, čo však nie je v migrácii rovnaké je to, že v každej krajine je rôzny počet tých, ktorí migrujú.
Všetci si pamätáme na tie dni, keď v Amerike kampaňoval Trump a s neutíchajúcou túžbou kričal na všetky strany, že on postaví múr na hranici s Mexikom. Všetci si pamätám na tie tony správ o nelegálnych migrantoch, ktorí sa mali utáboriť aj pri našich slovenských hraniciach a všetci máme ešte aj dnes v žilách a v krvi strach z toho, že sa tu usídlia a zaberú nám presne tie pracovné pozície, ktoré žiaden Slovák nechce. 
Toto všetko sa dialo pred piatimi, štyrmi rokmi dozadu a dnes nám Timur Vermes ponúka obraz toho, ako to vyzeralo a akoby to vyzeralo, keby sa to znova zopakuje. 
Vtipne a premyslene kritizuje migračnú politiku a popri tom nám zobrazuje život prefíkaného migranta, ktorý túži viesť dôstojný život. Presne taký, aký máme aj my. 

Timur Vermes vstúpil do povedomia čitateľov svojou vtipnou satirou na Hitlera a jeho návrat do moderného sveta, ktorý je už viac ako sedemdesiat rokov po vojne. Nedávno tento humorný skvost vyšiel aj vo filmovej podobe. Odporúčam. 
Ale naspäť k jeho novinke, ktoré vyšla vo vydavateľstve @zelenykocur.sk 

Kniha z edície Pevný bod, ktorá má za úlohu priniesť to najlepšie z dnešnej literatúry čitateľovi, vyvoláva pocity sebareflexie a zamýšľania sa, či sme aj po tých pár rokov pripravení nato, aby sme niesli dôsledky za svoje nepremyslené činy. Touto knihou nastavuje autor zrkadlo dnešnej spoločnosti, ktorá sa, bohužiaľ, ani o kúsok nepolepšila. 

Kniha je síce hrubá, ale škriatkovia v tlači to vymysleli tak, že tých 500 strán poskladali do maličkej knižky, ktorá sa vám formátovo zmestí do tašky aj do kabelky a tak si ju aj napriek hrúbke môžete vziať so sebou kdekoľvek. Obálka je obdobná ako tej na knihe A je tu zas. Jednoduchá a výstižná, ktorá vám padne do oka hneď na prvý pohľad. 

Obsahovo je kniha zvládnutá perfektne, pretože tak náročnú tému, zvládol autor podať s humorom a so štipkou irónie a, samozrejme, satiry. Vety sú ľahké, jednoduché a vtipné zároveň. Okrem toho je samotný príbeh doplnený článkami, ktoré písala novinárka-spoločníka najväčšej nemeckej hviezdnej novinárky. Aj jej samotné komentáre, cez ktoré nám autor podáva bližší obraz hlavnej hrdinky, sú nenápadne uštipačne. 
Nadeche Hackenbuschová je typickým príkladom hlúpeho Európa, ktorý ide zachrániť svet. Nie je síce najbystrejšia, ale občas ma vedela naozaj milo prekvapiť. Veď predsa podujať sa viesť viac ako pol milióna utečencov bez základného vzdelania púšťou a postaviť sa proti vláde vlastnej krajiny, chce viac ako štipku odvahy. A tej jej príroda udelila naozaj hojne. 
Človek, ktorý je však bystrý a drží celú knihu pokope a s ňou aj všetkých utečencov je utečenev Lionell, ako ho nazvali tí z televízie. 
Jeho život je prostý, túži po prácu, po živote, ako sa patrí. Myslím si, že práve on vám bude najmilší. 



Kráska a utečenci lámu rekordy v sledovanosti. A kým sa televízna stanica teší zo živého spravodajstva so závratnou sledovanosťou a z miliónov z reklamy, nemeckí politici len bezmocne odvracajú pohľady, bagatelizujú a vyčkávajú. No čím je sprievod bližšie, tým silnejší je tlak na ministra vnútra Josepha Leubla. A tým nástojčivejšie sa Nemecku natískajú dve otázky. Čo robiť? A v akej krajine chceme vlastne žiť?

***

Autor nás necháva do poslednej chvíle v napätí a môžeme sa iba domnievať ako to skončí. Situácia je vypätá, ľudia sa búria, vláda robí zúfale rozhodnutia... Spomínate si na Trumpa? 

A ako povedal Michal Hvorecký satira o utečencoch zábava aj desí. Čo by sa stalo, keby do Európy znova masovo prichádzali ľudia na úteku? Zvládne Nemecko ďalšiu krízu? A zmení sa postoj okolitých štátov? 

Hladní a sýti nastavuje zrkadlo dnešnej spoločnosti. Zručne napísaná a dôležitá kniha, ktorá kladie otázky a núti vás hľadať na ne odpoveď - alebo sa aspoň na malý moment zamyslieť. 






Za knihu ďakujem @zelenykocur.sk 
Viac o knihe TU