RECENZIA // Čistá biela rasa, Frank Westerman

Je synonymom čistoty. Ušľachtilosti. A zároveň nemým svedkom všetkých vojen dvadsiateho storočia. Poznáte koňa, ktorého postoj na zadných je symbolom víťazstva a veľkosti?

Holandský spisovateľ Frank Westerman cestuje po celej Európe a rozpráva nám fascinujúci príbeh lipicanských koní, na pozadí ktorého sa zrkadlia vojny, etnické konflikty, história konskej drezúry, ale aj otázky rasy, genetiky a príbehy najväčších objavov v týchto odboroch.

***

Začalo sa to v 16. storočí, kedy sa v habsburských stajniach rozhodli vyšľachtiť koňa, ktorý bude hoden nosiť na svojom chrbte monarchov. Tak vznikli snehobiele lipicany, najkrajšia a najčistejšia rasa. Neobyčajné zviera. Nadzviera.

V roku 1867 cisár František Jozef vstupuje na chrbte lipicana na budínske návršie, aby prebral uhorskú korunu. Lipican kráčal i v slávnostnom sprievode prezidenta Reagana a hrdo stál v stajniach rumunského diktátora Nicolae Ceauşesca. Niet divu, že lipicanov si zamilovali aj nacisti. Biely kôň sa stal symbolom moci a prestíže.

Frank Westerman sa necháva viesť históriou lipicanského plemena a rozpletá pri tom nečakané súvislosti európskych dejín. Keď si prečítate knihu Čistá biela rasa, na biele žrebce v Topoľčiankach sa budete pozerať celkom inak.

Keď som túto knihu uvidela prvý raz, pomyslela som si, že to bude skvelé čítanie o nás - Európanoch. O tom, ako sme sa naučili brať nás ako nadradených pánov majúcich právo rozhodovať aj o živote iných ľudí, žiaľ, nebolo to úplne to, čo som čakala.

Knihy z absyntu v sebe nesú neobyčajné príbehy, ktoré nás dokážu veľa naučiť, otvoriť nám oči a spoznávať svet cez jemné stránky kníh - sú to príbehy z Afriky, z vojen zmietaných oblastí ale aj príbeh o Slovensku a tento raz rozprávanie o Európe. Na prvý pohľad lákavá kniha, avšak tento raz tomu tak úplne nie je.

Kniha je o Európe, ale to, čo ma nej nemilo prekvapilo, bolo jej spracovanie.

Autorovo rozprávanie bolo pre mňa osobne nudné, trápila som sa s vetami o pôvodne o lipicanovi, nudili ma a veľakrát sa stalo, že som ich dokonca preskočila.

Kniha sa zaoberá rodokmeňom lipicanov a tým nám odkrýva dejiny Európy od monarchie cez diktatúry až po moderné dejiny.

Rozprávanie bolo pre mňa nudné. Štýl, ktorý používa autor, ma nezaujal natoľko, aby som sa tešila, kedy sa znova pustím do knihy, práve naopak - občas som sa musela premáhať, aby som ju prečítala dokonca. Boli pasáže, ktoré som preskakovala, ale boli aj také, ktoré som doslova hltala plná úžasu.
V knihe sú zaujímavé informácie nielen pre koniarov, takýto typ informácií je tam naozaj mnoho, ale aj pre ľudí, ktorých zaujíma genetika, či to, ako vyzeralo vzdelávanie počas nacistov alebo počas komunizmu. V tomto ma kniha naozaj očarila a keby tam bolo o trocha viac takýchto zaujímavosti, určite by som ju odporučila každému, ale keďže v knihe prevládajú fakty a zaujímavosti zo sveta zvierat-koňov, odporúčam ju v prvom rade ľuďom, ktorí majú záľubu v koňoch.

Plus však autorovi pripísať musím, pretože naozaj skvelo zvládol skĺbiť do jednej knihy, ktorá má hlavu a pätu, tému koňov, genetiku a históriu - na prvý pohľad zvláštna kombinácia, ale o to viac je zaujímave o tom čítať.

Zaujímavosti prišli po stej strane, kedy sme spolu na chrbtoch lipicanov precválali monarchiu a prvú svetovú vojnu až ku druhej. Najprv nám Westerman rozpovie to, ako to bolo počas nacistov. V tejto časti nájdeme opisy toho, čo pre nich znamenala čistá rasa, čo preto robili (okrem verejne známych vraždách) a ako veľmi bolo pre Hitlera to, aby sa deti v školách učili veľa genetiky.
Potom sa ocitáme v komunizme. Všetko nemecké je zločin, a tak teda vznikajú nové teórie, na výslnie sa dostávajú vedci, ktorí vravia všetko inak ako Nemci bez ohľadu na fakty.

Okrem strednej Európy, autor zmapoval aj situáciu na Balkáne, ktorá je tiež veľmi zaujímavá. Tito stojí na čele a snažím sa zjednotiť národ. Ako? Veľmi jednoducho - miešaním národov.

Ďalšia zaujíma pasáž pre nemilovníka koní zachytáva to, ako dopadli lipacany po rozdelení územia, keď objavia pár vychudnutých lipicanov na hraniciach spálených od vojny.
Chce nám tým autor ukázať, ako môžeme dopadnúť, ak si nedáme pozor?

Nech sa na to pozeráme z ktoréhokoľvek uhla, je to koniec kniha, nad ktorým sa treba zamyslieť.