Čo by bolo, keby sme dokázali prežívať svoj život dovtedy, kým by nebol úplne podľa našich predstáv? Počas snehovej fujavice v roku 1910 sa narodí dievča menom Ursala, ale zomiera skôr, ako sa prvýkrát nadýchne. V rovnaký rok počas večernej fujavice sa Ursala narodí opäť a opäť zomiera. Ursala zakaždým prežíva svoj život odznova, sprevádzaný silným pocitom deju vu.
Dokáže predvídať predtuchy blížiaceho nešťastia. Dokáže sa Ursula poučiť z chýb, ktorých sa dopustila v minulom živote alebo je uväznená v kruhu predtúch a dejú vu?
Po tejto knihe som siahla s nadšením nie len kvôli obálke, ale najmä kvôli anotácii, ktorá ma zaujala natoľko, že som sa do knihy hneď pustila, no po prvých stranách som zistila, že príslovie nesúď knihu podľa obalu je veľmi pravdivé.
Román Život po živote je historický román zasadený do prvej a druhej svetovej. Ursula, ktorá sa narodí v roku 1910, spolu so svojimi súrodencami a rodičmi prežíva obyčajné detstvo, dovtedy, kým vo svete nevypukne prvá svetová vojna a jej otec narukuje do vojny. Začne sa obdobie biedy a boj o život, obdobie strachu o svojich blížnych. Ursula rastie a vojna končí. O dvadsať jeden rokov neskôr vypukne vojna znova. A tu začne skutočná úvaha nad životom.
Na začiatku som si myslela, že tento historický román, v ktorom sú aj romantické chvíle, bude o živote ako takom, o tom, čo pre nás znamená ponaučiť sa z vlastných chýb, avšak hlavnou myšlienkou, resp. ideou, ktorú nám chcela autorka, Kate Atkinsonová, odovzdať, je o tom, či dokážeme predísť vojne, či akejkoľvek inej záhube človeka.
V knihe, okrem romantiky a napätia, nechýbala ani satira či irónia, ktorú nám podáva kuchárka v domácnosti pani Gloverová.
Rodinu Toddovcov tvorí okrem Sylvie, ktorá je obdarená materinským citom a obrovskou lásku k svojim deťom, a jej manžela Hugha, ktorý pracuje ako bankár, aj ich päť detí. Najstarší Maurice je sklamaním rodičov, je arogantný a možno aj vďaka tomu sa z neho stane minister vnútra... Najstaršia dcéra Pamela mi zo všetkých postáv prirástla k srdcu najviac, nie len kvôli jej odvážnej povahe, ale rovnako i pre istotu a jej trefné poznámky, ktoré by sa iné ženy v tej dobe báli povedať. Ursula, ktorá sa mi zo začiatku zdala ako miláčik, je vyvrheľom a nik okrem jej otca a jeho sestry Izzie ju v láske nemám. Ursula si počas príbehu, ktorý má 500 strán, prejde mnohými skúškami, avšak i napriek tomu zostáva stále tou istou Ursulou, ktorá ľúbi svojich najmladších bratov – Teddyho, ktorý je miláčikom celej rodiny a Jimmyho, ktorý je tiché a uzavreté dieťa.
Dej sa pomaly, naozaj veľmi pomaly, rozbieha, až do doby, keď sa Ursula ocitne priamo na bojisku, keď ju zasiahne bombardovanie. Medzi tým však nastane veľa iných vecí, ktoré čitateľa zaskočia. Autorka cez Ursulin život necháva veľakrát čitateľa v napätí, ako sa to ďalej vyvinie a čo ešte Ursulu postretne. Ursula sa spozná s Evou a tak to čitateľ ocitne v blízkosti hlavných politických predstaviteľov. Stretáva sa s Hildou a Hannou, ktorú sú zápalisté členky Bund Deutscher Mädel – dievčenskej odnože Hitlerjugend.
Plus, ktoré tejto knihe musím pripísať, si táto kniha zaslúžila zato, že mnoho prirovnaní je spojených s prírodou; pridaná hodnota tejto knihy je aj v tom, že autorka svojim osobám vkladá do úst citáty z kníh od klasikov a nie len z anglických klasikov.
Inak z tejto knihy nie som nadšená, ba práve naopak, osobne si myslím, že táto kniha mohla byť napísaná aj lepšie. Slabé vety, ktoré mi v niektorých častiach prišli ako keby tam ani nemali byť a zjavili sa tam omylom. Často som sa strácala deji a len pretáčala strany a tajne dúfala, že sa už konečne niečo udeje a tak som pretáčala a pretáčala a stále nič.
Príbeh i myšlienka tejto knihy je naozaj úžasná a tešila som sa, avšak, ako sa už písala na začiatku, to, že kniha má skvelú obálku a ešte krajšiu anotáciu, neznamená, že je krásna aj vo vnútri.
Link na knihu máš TU
