Knihové dievča

27. decembra 2018

RECENZIA // Veľké asi ako vesmír, J.K. Stefánsson

Soňa decembra 27, 2018

Ari je doma, zmätený a zradený, prišiel domov, lebo mu Jakob, jeho otec, poslal list, kde napísal, že zomiera. A tak sa Ari vrátil, aby na poslednú chvíľu sa aspoň raz poriadne porozprával s otcom. Ale stihne to? Podarí sa mu prelomiť ľad, ktorý prerušil ich vzťah dávno predtým? Čo všetko ovplyvňuje to, kým sme?

Pokračovanie románu Ryby nemajú nohy od islandského mága - rozprávača Jóna Kalmana Stefánssona. Nechajte sa vtiahnuť do sugestívnej severskej atmosféry, kde rytmus života diktuje príliv mora a generácie Ariho rodiny žijú v blízkosti vody a rýb. Príbeh s vedomím smrti oslavuje život.

Prvá časť rodovej ságy opisuje ľudí, ktorí ju tvoria. Opisuje matky, otcov a synov, dcéry, ktoré nikdy nebudú tak silné ako muži, lebo len mužom patrí more a ženy, tie sa do ňho chodia topiť, keď ich opustí alebo znásilní muž.

Druhá časť rodovej ságy o Ariho rodine zachytáva to, prečo je človek v dospelosti tým, kým je. Píše, čo všetko ovplyvňuje naše životy, prečo ženy skáču do mora, ktoré patrí mužom a prečo muži znásilňujú ženy.

Rodová sága o radosti a bolesti, vášni a utrpení, vernosti a zlyhaniach, živote a smrti, blízkosti a odsudzení a o láske v jej mnohých podobách.

Predtým, ako budete pokračovať, ešte kým sa poberieme ďalej, Stefánsson nie je obyčajný spisovateľ, je to človek, ktorý vám napíše, že láska sa mení na utorok,ale zároveň napíše, že láska je to, keď donesiete žene v zime deku a necháte ju v noci sa dívať na hviezdy, aj keď pre vás je to somarina.

Stefánsson je autor s veľkým a. Dokáže napísať vety, ktoré sa preplietajú jedna cez druhú ako keď si mladé dievča splieta vlasy, ale i tak nakoniec všetkému pochopíte. A i keď občas nebudete chápať, nezúfajte, len čítajte ďalej. V tom je skryté čaro tejto knihy. Preto je Stefánsson autor s veľkým a.

Sú knihy, ktoré sú vhodné pre mladých, ale nie pre starších a sú knihy, ktoré sú vhodné pre starších, ale mladších by rozhodne nudili, a potom je tu rodová sága od Islanďana - tú si zamilujú mladí i starí.

V predchádzajúcej prvej časti nás rozprávač skrz Ariho zoznamoval s problémom každého človeka, v tejto druhej časti nás zoznamuje s tým, čo je slabosť človeka.

Slabosť človeka ukrytá v láske.

Človek o láske nerozhoduje a ani láska o človeku, láske je pre človeka slabosťou, vďaka ktorej je silnejší a lepším človekom.

V knihe sa nachádzajú občas až poetické názvy, ale ako som už písala, nebojte sa, všetko pochopíte, len čítajte ďalej.

Z autorových opisov občas cítiť akúsi nehoráznosť, akoby činnosti, ktoré sa dejú počas iných dejov, neboli bežné, akoby to, že si niekto o pol deviatej spieva vo vedľajšej izbe bolo prehrešením proti životu a smrti.

Kniha nám ponúka ukážku toho, čo je láska, čo je manželstvo. V knihe sa nájdu všetci, ktorí hľadajú niečo iné, ktorí sú zmätení ale aj tí, ktorí si chcú pripomenúť, čo je láska.

Prekladu ani viet sa báť nemusíte, aj keď sú dlhé a preplietajú sa, dávajú zmysel. A kniha je preložená z originálu ani ten vám nemusí robiť vrásky na čele.

Kniha je skvelá a ten, kto ju nečítal, by to mal napraviť.

Naozaj stojí zato.

Za knihu ďakujem @megaknihy.sk

Ak vás kniha zaujala, link na ňu máte TU.

recenzia Read more

17. decembra 2018

RECENZIA // Príbeh nového priezviska, Elena Ferrante

Soňa decembra 17, 2018

Druhá kniha z Neapolskej ságy začína vo chvíli, keď Elena spolu so svojou „geniálnou priateľkou“ Lilou nechávajú za sebou svoje klaustrofobické dievčenstvo a vstupujú do sveta búrlivej mladej dospelosti, ktorú sprevádza láska, strata a zmätok. Na pozadí Neapola 60. a 70. rokov sa predtým nerozlučné priateľky vyberajú každá svojou cestou. Lila sa ako šestnásťročná vydala za bohatého Stefana Carraciho len, aby v svadobný večer zistila, že ju zradil, a tak ich manželstvo pochoval. Elena si naopak vybrala školu, netradičnejší spôsob, ako sa oslobodiť od dusivého života štvrti.Príbeh dvoch priateliek z neapolskej štvrte pokračuje. Elena a Lila majú dvadsať rokov. Lila je uväznená v tradičnom manželstve, zatiaľ čo Elena pokračuje na svojej ceste hľadania seba samej. Komplikovaný a meniaci sa vzťah medzi nimi ich často spája, ale aj rozdeľuje. Každá z nich sa ocitá na pomedzí bolestivého odporu a hlbokej lásky, ktorú k tej druhej cíti. Dievčatá dospievajú, sú z nich ženy, uprostred života ktorých stojí toto zvláštne a dokonale vykreslené priateľstvo.

Túto tajomnú autorku snáď pozná každý, kto sa aspoň občas obtrie okolo kníhkupectiev.

Elena Ferrante svoju ságu zasadila do Talianska a ak si prečítate alebo ak ste ta boli, viete, že Taliani sú hluční národ a v tomto štýle je písaný aj druhý diel z neapolskej ságy, ktorá začala rozprávaním o detstve dvoch dievčat, ktoré vyrastajú v chudobe, vo štvrti, kde hlavné slovo má muž a žena trpí jeho bitku s láskou.

Hneď na začiatok musím povedať, že knihu odporúčam čítať, ak ste už prečítali prvú časť, aby ste sa v tom nezamotali, pretože v deji sa veľmi často prepletajú osudy postáv a občas aj mne bolo ťažko vyrozumieť, kto je kým a prečo je zle, že je s tým a s hentým.

Po knihe som siahala s rovnakým nadšením ako po prvej časti a možno aj trošku viac, pretože po prečítaní jednotky som doslova slintala po pokračovaní, ale ako boli moje očakávania vysoké, tak nízko spadli - a že boli veľmi, preveľmi vysoké.

Štýl, ktorým autorka písala v tejto knihe sa nedá porovnať s tým, ktorý použila predtým.

Neviem, či sa vám už niekedy stalo, že ste mali najprv chuť hodiť knihu o stenu, ale nakoniec ste sa s ňou mojkali a ospevovali autorku za jej talent, pretože presne to som prežívala počas čítania tejto knihy.

Príbeh nového priezviska je kniha plná kriku, hluku, nezhôd a nevery.

Lila počas celého deja vystupuje ako niekto, koho nikto a nijak nedokáže zničiť. Preskakuje z jednej nohy na druhú a všetci jej to tolerujú.

Stane sa z nej vydatá žena, obchoduje a podvádza, stráca pevnú pôdu pod nohami avšak neprestáva bojovať - kruto, ale láskavo. Zatiaľ čo Elena ide ďalej, študuje, mení frajerov a toleruje Liline nálady, počas rozprávania im neustále pripisuje moc očariť, píše o Lile ako o nezničiteľnej sile, ktorá všetko rozbije a všetci ju zato majú radi ba priam ju uznávajú ako výnimočnú a nadanú.

Elena sa pomaly ale isto vytráca zo života v štvrti a zároveň plní sen, ktorý mali dievčatá ako malé - napísať knihu. Stáva sa z nej pekné, vzdelané dievča.

Sledovať prerod oboch hlavných hrdiniek bolo občas náročne, občas som mala pocit, že ich obe zahluším a keď nie obe, tak minimálne jednu z nich, a občas som mala chuť vykričať sa aj na samotnú autorku, ako si dovolila niečo také.

Aby ste ma pochopili, kniha je plná zloby a intríg, z viet budete počas čítania cítiť ten pravý taliansky temperament, ale aj keď mi občas z toho stúpal tlak a mala som sto chuti ju hodiť o stenu, koniec tomu opäť dodal čaro a ja znova čakám na príležitosť, aby som si prečítala pokračovanie.

Lebo Ferrante je ako droga - aj keď si poviete, že už stačí a že vás neovláda, podľahnete jej ešte viac a s ešte väčšou túžbou.

Príbeh nového priezviska nebol pre mňa až tak pútavým ako Geniálna priateľka, jednoducho mi nesadol štýl, ktorým autorka písala, ktorým opisovala a ktorým dávala postavám slová. Dej sa tiahol od slova k slovu, ľudia sa naťahovali a na všetko, čo bolo kedysi padal prach, pod ktorým predmety začali strácať tvary a tí, ktorí zostali sa nesnažili prinavrátiť im naspäť tvar, ale tvorili

mutantov.

Jednoducho, myšlienky sa prelínali, každý žil nový život mladosti a v celom tom vývoji žiarila zas a znova Lila.

Avšak zmenili to posledné strany, keď znova nadobudli to tajomno, ktoré vás prinúti siahnuť po ďalšej časti.

A ďalším bonusom tejto tajomnej knihy je jej krásny obal. Ten vás jednoducho očarí.

Za knihu ďakujem @preskoly.sk

A ak vy sa chcete ponoriť do života Talianov na sklonku 60. a 70. rokoch minulého storočia, táto kniha je akurát napísaná pre vás.

Stačí, keď kliknete SEM a môžete sa ocitnúť v decembri v teplom Neapole.

recenzia Read more

14. decembra 2018

RECENZIA // Mŕtve body, Benedek Totth

Soňa decembra 14, 2018

Tínedžerský svet, život proti pravidlám a na hrane, neúcta a rebélie, porušovanie pravidiel - ale aká je pravda? Sú tínedžeri skutočne takí, ako ich vykresľuje svet?

Nazrime do knihy od maďarského autora, ktorý nám ponúka drsný a priamy pohľad do života tínedžerov.

***
Román Mŕtve body odkrýva neznámy temný svet mlčanlivých dospievajúcich chlapcov a dievčat. Neraz prežívajú šokujúci každodenný život utajovaný pred rodičmi. Benedek Totth ponúka pohľad do bežných problémov opustených mladých ľudí, ktorých rodičia sú príliš zaujatí svojimi vlastnými, skutočnými alebo domnelými problémami. Príbeh skupiny mladíkov začína počas rýchlej jazdy v aute otca jedného z nich. Neistota neskúseného vodiča a jeho dezorientovanosť sú metaforou života postáv románu. Tie sa čoraz rýchlejšie ženú dolu po šikmej ploche. Mladí muži sú strhávaní lžou, pózami, násilím a telesnosťou. Odtiaľ je to už len krôčik k vražde.

Život každého z nás sa vyvíja a prechádza etapami.
Keď prídeme do novej etapy, zabudneme na to, ako sme sa správali v tej predchádzajúcej alebo si myslíme, že len my sme sa správali slušne.
Medzi tieto štádia v našom vývoji patrí aj obdobie adolescencie.

Kniha Mŕtve body zachytáva život skupiny mladých ľudí, ktorí nepoznajú hranice.

Kniha je písaná veľmi čisto a prosto, nenájdete v nej žiadne filozofické úvahy nad životom a smrťou, ale ak si tet prečítate ešte raz, okrem mnohách nadávak, nájdete aj zamyslenie nad krátkosťou života.

Kniha nie je vhodná pre všetkých, keďže obsahuje veľa vulgarizmov, ktoré tvoria základ slovníka mladých hrdinov v knihe.
Čo, podľa môjho skomného názoru, v tejto knihe byť nemuselo a ak áno, tak nie až v takom množstve, pretože nie každý mladý človek má rovanký slovník.
Aj to je dôvod, pre ktorý sa mi táto kniha veľmi nepáčila, pripisovala mladým ľuďom vlastnosti, ktoré nei sú práve najlepšie a ktoré hneď, nás mladých, hádžu do vreca zavrhnutia.

Autor požíva v knihe drsný štýl vyjadrenia, ktorý mne naozaj nesadol.

Samotný dej nemal hlavu a pätu, ukradli auto, opili sa a havarovali. Osobne si myslím, že nie každý mladý človek sa takto správa a rozhodne ich nie je ani väčšina, ktorý takto vystrájajú.

Hlavný hrdina je zaujatý do svojich problémom, jeho matka o ňho nejaví záujem, a rovanko je to aj s ostatnými hlavnými hrdinami príbehu, ktorých spojí vražda.

Ľudia o knihe hovoria, že je poetickou, ale ja som v ne nič poetické nenašla ba práve naopak, prišla mi vulgárna a nezaujímavá.

Ak aj vy nemáte radi literatúru, ktorá škatuľkuje, je v nej plnom nadávok, tak títo kniha nie je pre vás, ale naopak, ak ste mladí a radi hľadáte metafory a iné prenesené významy, táto knihe je pre vás.