2. marca 2019

RECENZIA // Kvety pre Algernona, Daniel Keyes

Kultový román druhej polovice 20. storočia, dnes právom považovaný za klasiku americkej literatúry, ktorá inšpirovala množstvo filmových, divadelných a dokonca aj rozhlasových adaptácií. Charlie Gordon má IQ 68. Keď mu ponúknu možnosť podstúpiť experimentálnu operáciu na zvýšenie IQ, neváha ani sekundu! Celý život túžil byť múdry. Rovnakú operáciu s rovnakým výsledkom podstúpil aj myšiak Algernon. Keď jedného dňa začne Algernonov stav upadať, vedci netušia, či čaká podobný koniec aj Charlieho.




Kvety pre Algernona je kniha, ktorá vás zaujme, či chcete alebo nie. Najprv na nás kukne jej krásny obal, pod ktorým sa schováva tajomstvo dávajúce tejto knihe ešte väčší šmrnc, a potom samotný príbeh. 
Charlie Gordon má IQ 68, pracuje v pekárni a navštevuje školu pre mentálne postihnutých, aby sa naučil čítať. Dostane ponuku, vďaka ktorej môže zmúdrieť - a tak Charlie neváha ani sekundu a súhlasí. Stane sa z neho génius, svojou inteligenciou prevyšuje psychológov, lekárov, učiteľov a priateľov, ktorí sa mu otočia chrbtom, pretože to nie je ten starý láskavý Charlie. 
 Naozaj záleží naše správanie a láskavosť od nášho IQ? 

Autor nás cez Charlieho doslova hodí do mysle človeka, ktorý nemá dostatočné IQ, aby chápal veciam, ktoré sú pre nás jasné a pochopiteľné.
 V tejto knihe sa stretáva svet citov a svet vedomostí. 

Kvety pre Algernona nie je každá novinka, ktorá by nám chcela ukázať, aký ťažký život majú hendikepovaní ľudia. Kniha bola vydaná v 60. rokoch minulého storočia a stále je plná právd a ukážkou toho, akí sú ľudia hlúpi. Ako rástla Charlieho inteligencia, ľudia v jeho okolí nedokázali zniesť pocit toho, že je lepší ako boli a ako budú oni a tak sa mu začali vyhýbať, krivo na neho zazerať a pohŕdať ním - pretože bol zrazu lepší ako oni. 

Ľudia, ktorí poznali Charlieho pred operáciou ho vždy mali za láskavého, milého hlupáka, z ktorého si robili srandu, keď sa však vrátil do svojho starého života ako múdry, ľudia ho začali pokladať za bezcitného. A tak sa mi na jazyk tisne otázka, či naozaj záleží od toho, aké máme IQ od toho, akí sme citliví. 
Mňa osobne tento nepomer city a vedomostí naštval. 
Chcel na autor touto knihou povedať to, že keď je človek múdry zabúda na city? 
 Táto rovnica ma naštvala až tak, že som potom nemala ani chuť knihu dočítať. 
Ďalším mínusom bolo pre mňa to, že už v polovici knihy som vytušila, ako dej skončí. 


Kvety pre Alegornona je denník zachytávajúci vývoj a priebeh života Charlieho pred a po operácii. Tomu je aj prispôsobená štylistika a preto sa neľakajte, keď na vás po otvorení knihy vykuknú gramatické chyby alebo zlé napísané slová - práve vďaka tomu sa môžeme lepšie a viac vcítiť do hlavnej postavy. 
Charlieho Gordona si obľúbi každý. Dokonca aj mne prirástol k srdcu. 

Kniha je plná napínavých situácií - niektoré sú dobré a iné vám polezú na nervy. Občas chcete Charlieho pohladiť a pomôcť mu a inokedy, ako napríklad vtedy, keď začne chľastať, mu chcete jednu streliť. Ale čo je isté, je to, že vás Charlie okúzli svojou motiváciou a odhodlaním splniť si sen, dokázať rodine, že aj on si zaslúži lásku a ukázať mame, že je presne taký, akého ho vždy chcela mať - normálny. 


Autor rozoberá všetky pocity: lásku, strach, porozumenie a i samotné ego ľudí. 

Kniha je sieť popretkávaná  našimi pocitmi, túžbami, ktoré sa miešajú s vedomosťami - je to nie len obraz života hendikepovaných, ale obraz každého jedného z nás. 
Kniha je skvelým obrazom ľudí a myslím si, že sa ju naozaj oplatí prečítať až dokonca i keď vás môže občas prekvapiť alebo zarmútiť. 

Nie je to náročné čítanie, Kvety pre Algernona zvládne prečítať každý a tak neváhajte a určite si ju prečítajte. 





Za knihu ďakujem @albatrosmedia.sk
Ak aj vy chcete odhaliť, prečo sa kniha volá Kvety pre Algernona, klikajte SEM