15. marca 2019

RECENZIA // Jan Palach, Vladimír Líška

marca 15, 2019
Príbeh mladého študenta, ktorý demonštroval proti okupácii vlastným upálením, sa zapísal do dejín. Čo ale šokujúcemu činu Jana Palacha predchádzalo a aké boli jeho politické a spoločenské dôsledky? Prečo sa  sám Jan Palach nepovažoval za samovraha, ale za horiacu pochodeň demokracie? Bol naozaj skutočným hrdinom alebo len obeťou? 




Nesvoboda je horší než smrt. Ale jaká je cena za život v bezpráví?



Janove zmysli otupila šialená bolesť postupujúca celým jeho ležiacim telom. Nevnímal krik ani paniku okolo seba. Niekto zavolal záchranku a on len stačil popálenými ústami ticho vysloviť pár viet o tom, aby si ľudia prečítali dopis, ktorý nechal pri fontáne pred Národným múzeom v aktovke. 
Potom sa celý svet rozplynul v hmle... 



Na začiatok chcem povedať, prečo som sa rozhodla práve pre túto knihu - pre niekoho možno nie celkom zaujímavú. 
Na Slovensku momentálne beží anketa Najväčší Slovák a pri vypočutí si mien, ktoré sa dostali do top 10 ma sem-tam striaslo. Preto, keď som zbadala, že @albatrosmedia.sk má vo svojej ponuke knihu o človeku, ktorý sa postavil neprávostiam a ktorý pochádza hneď tuná od vedľa, neváhala som ani chvíľu. 
A čo má teda spoločné český študent, ktorý sa upálil a anketa o najväčšom Slovákovi? 
Povedala by som, že ak by sme viac spoznávali svoje dejiny či už počas spoločného štátu, alebo ako samostatné jednotky, určite by sa medzi nominantov nedostali mená ako Gustáv Husák alebo Peter Sagan. 

 Ale teraz ku samotnej knihe. 
Autorom knihe je český záhadológ, venoval sa aj paranormálnym javom, od roku 2001 sa však naplno venuje publicistike. Ako taký záhadológ môže napísať knihu o upálení mladého študenta? 
Jan Palach od Vladimíru Líšku nie je historickým zachyteným činu. 
Je to kniha, ktorá na základe faktov podáva bežným ľuďom fakty o tom, čo predchádzalo jeho činu a čo potom nasledovalo. Od tejto knihy neočakávajte, že vám dá historické fakty a udalosti. Táto kniha zachytáva - alebo sa snaží najmä o tom, aby zachytila, čo sa pravdepodobne odohrávalo v Janovej hlave, aký to bol človek a čo ho prinútilo k takémuto činu. Rovnako nám autor v tejto knihe predkladá aj fakticky zachytené, čo sa dialo ,,o poschodie vyššie" - na sneme KSSČ a v samotnej strane. V knihe sa miešajú fakty a dohady, ale nie hyperbolyzované  a prehnané fantazírovanie autora. Jasne a stručne podané niečo, čo na ďalšie roky ovplyvnilo životy nás všetkých. 

Jan Palach bol mladý študent, ktorý sa zaujímal o dianie okolo seba. Sám Palach o sebe povedal, že nie je samovrah, nazýval sa pochodňou číslo 1. 
Kým bol Jan Palach pre nás? Bol to pobláznený študent alebo rozumne zmýšľajúci človek? 
Bol hrdinom alebo obeťou? 
Podľa mňa bol hrdina a obeť zároveň. 

V knihe sa nachádzajú aj fotografie - Jana Palacha, členov KSSČ a predstaviteľov Pražského jara ale aj fotografia upáleného Jana Palacha ako leží vo svojej nemocničnej izbe. Okrem fotografií autor do tejto knihy vložil aj dôležité dokumenty nachádzajúce sa na posledných stranách v knihe,  ktoré celú situácii ovplyvňovali, medzi nimi je aj list Jana Palacha pre vedenie KSSČ s podmienkami.   




Jan Palach - hrdina, nebo oběť nie je non-fiction knihou, ktoré sú preplnené fakty, poučkami alebo súvetiami, v ktorých by sa nejeden neskúsený čitateľ stratil, je to jednoduché a stručné podanie príbehu, ktorý stojí za povšimnutie. 
Nemusíte sa báť, že vás táto kniha nebude baviť i keď nie ste práve milovníkom tohto žánru; i napriek tomu, aký príbeh v sebe ukrýva, je to ľahké čítanie, ktoré vás môže niečomu novému priučiť a ukázať, že Slováci a Česi nemajú vôbec núdzu o hrdinov či nebodaj o samotnú históriu. 









Za knihu ďakujem @albatrosmedia.sk


Link na knihu prikladám SEM.















Read more
Menovky: ,

2. marca 2019

RECENZIA // Kvety pre Algernona, Daniel Keyes

marca 02, 2019
Kultový román druhej polovice 20. storočia, dnes právom považovaný za klasiku americkej literatúry, ktorá inšpirovala množstvo filmových, divadelných a dokonca aj rozhlasových adaptácií. Charlie Gordon má IQ 68. Keď mu ponúknu možnosť podstúpiť experimentálnu operáciu na zvýšenie IQ, neváha ani sekundu! Celý život túžil byť múdry. Rovnakú operáciu s rovnakým výsledkom podstúpil aj myšiak Algernon. Keď jedného dňa začne Algernonov stav upadať, vedci netušia, či čaká podobný koniec aj Charlieho.




Kvety pre Algernona je kniha, ktorá vás zaujme, či chcete alebo nie. Najprv na nás kukne jej krásny obal, pod ktorým sa schováva tajomstvo dávajúce tejto knihe ešte väčší šmrnc, a potom samotný príbeh. 
Charlie Gordon má IQ 68, pracuje v pekárni a navštevuje školu pre mentálne postihnutých, aby sa naučil čítať. Dostane ponuku, vďaka ktorej môže zmúdrieť - a tak Charlie neváha ani sekundu a súhlasí. Stane sa z neho génius, svojou inteligenciou prevyšuje psychológov, lekárov, učiteľov a priateľov, ktorí sa mu otočia chrbtom, pretože to nie je ten starý láskavý Charlie. 
 Naozaj záleží naše správanie a láskavosť od nášho IQ? 

Autor nás cez Charlieho doslova hodí do mysle človeka, ktorý nemá dostatočné IQ, aby chápal veciam, ktoré sú pre nás jasné a pochopiteľné.
 V tejto knihe sa stretáva svet citov a svet vedomostí. 

Kvety pre Algernona nie je každá novinka, ktorá by nám chcela ukázať, aký ťažký život majú hendikepovaní ľudia. Kniha bola vydaná v 60. rokoch minulého storočia a stále je plná právd a ukážkou toho, akí sú ľudia hlúpi. Ako rástla Charlieho inteligencia, ľudia v jeho okolí nedokázali zniesť pocit toho, že je lepší ako boli a ako budú oni a tak sa mu začali vyhýbať, krivo na neho zazerať a pohŕdať ním - pretože bol zrazu lepší ako oni. 

Ľudia, ktorí poznali Charlieho pred operáciou ho vždy mali za láskavého, milého hlupáka, z ktorého si robili srandu, keď sa však vrátil do svojho starého života ako múdry, ľudia ho začali pokladať za bezcitného. A tak sa mi na jazyk tisne otázka, či naozaj záleží od toho, aké máme IQ od toho, akí sme citliví. 
Mňa osobne tento nepomer city a vedomostí naštval. 
Chcel na autor touto knihou povedať to, že keď je človek múdry zabúda na city? 
 Táto rovnica ma naštvala až tak, že som potom nemala ani chuť knihu dočítať. 
Ďalším mínusom bolo pre mňa to, že už v polovici knihy som vytušila, ako dej skončí. 


Kvety pre Alegornona je denník zachytávajúci vývoj a priebeh života Charlieho pred a po operácii. Tomu je aj prispôsobená štylistika a preto sa neľakajte, keď na vás po otvorení knihy vykuknú gramatické chyby alebo zlé napísané slová - práve vďaka tomu sa môžeme lepšie a viac vcítiť do hlavnej postavy. 
Charlieho Gordona si obľúbi každý. Dokonca aj mne prirástol k srdcu. 

 Kniha je plná napínavých situácií - niektoré sú dobré a iné vám polezú na nervy. Občas chcete Charlieho pohladiť a pomôcť mu a inokedy, ako napríklad vtedy, keď začne chľastať, mu chcete jednu streliť. Ale čo je isté, je to, že vás Charlie okúzli svojou motiváciou a odhodlaním splniť si sen, dokázať rodine, že aj on si zaslúži lásku a ukázať mame, že je presne taký, akého ho vždy chcela mať - normálny. 
Autor rozoberá všetky pocity: lásku, strach, porozumenie a i samotné ego ľudí. 

Kniha je sieť popretkávaná  našimi pocitmi, túžbami, ktoré sa miešajú s vedomosťami - je to nie len obraz života hendikepovaných, ale obraz každého jedného z nás. 
Kniha je skvelým obrazom ľudí a myslím si, že sa ju naozaj oplatí prečítať až dokonca i keď vás môže občas prekvapiť alebo zarmútiť. 

 Nie je to náročné čítanie, Kvety pre Algernona zvládne prečítať každý a tak neváhajte a určite si ju prečítajte. 



Za knihu ďakujem @albatrosmedia.sk
Ak aj vy chcete odhaliť, prečo sa kniha volá Kvety pre Algernona, klikajte SEM. 






















 











Read more
Menovky: ,

15. februára 2019

RECENZIA // Sapiens, Yuaval Noah Harari

februára 15, 2019
Stručná história ľudstva opisuje históriu človeka ako biologického druhu od prvých ľudí až po súčasnosť, ktorú výrazne ovplyvnili tri revolúcie: kognitívna, poľnohospodárska a vedecká revolúcia. 
Ako zvíťazil náš druh v boji o dominanciu?
 Prečo sa naši kočovní predkovia usadili a začali zakladať mestá a ríše? 
Ako sme dospeli k viere v bohov, národy a ľudské práva?
 A aký bude náš svet v ďalších tisícročiach?





„Pred 100 000 rokmi obývalo Zem najmenej šesť ľudských druhov. Dnes je tu už len jeden. My. Homo sapiens.“




 Otázky, otázky a otázky a stovka ba priam až miliarda ľudí hľadajúcich odpoveď na každú jednu otázku. Takto nejak v skratke by som opísala hlavnú úlohu tejto knihy v našom živote. Každý z nás mal v živote obdobie, v ktorom hľadal a potreboval odpoveď, ale ako ide rok stále o krok dopredu ľudia sú stále zvedavšími a túžia po odpovediach, túžia vedieť a nastoliť poriadok, aký tu kedysi vládol - tak si aspoň myslia, ale čo je pravda? 
Harari sa rozhodol, že zozbiera všetky informácie, ktoré trápia moderný svet od rodovej rovnosti až po poľnohospodársky priemysel a poinformuje ľudí, ako to je vo svete a ako to vo svete bolo. 

Sapiens je svetový bestseller, viac ako miliónov výtlačkov a viac ako stá tisíce obdivovateľov a nadšencov, ale čo je také skvelé na tejto knihe? 
Hlavným hrdinom je človek a jeho vývin, to, ako človek vyrastal a menil sa, ovplyvnilo aj jeho Matičku a i faunu a flóru, ale autor podáva toto ,,dospievanie" homo sapiens inak, ako sme na to boli zvyknutí doteraz, pretože hlavným hrdinom je každý z nás a Harari búra  naše všeobecné poznatky, o ktorých sme si mysleli, že sú večné a nemenné. 
Za úspechom netreba hľadať nič iné ako to, že staré poznatky sú obrátené naruby a podané nám na nove ako niečo, čo záleží len od nás a našej mysli. 

Počas celého čítanie sa Harari hrá s našimi myšlienkami a s tým, čo sme mali doteraz zaužívané ako pravdu. 

Od kedy kniha vyšla a dostala sa aj do povedomia Slovákov, je ma doma každý a každý ju čítal a ten, kto nie, je nevzdelaný a out, a tak som si povedala, že odhalím príčinu toho, prečo je táto kniha tak žiadaná. 
Avšak, hneď na začiatok priznávam, že ma neočarila tak, ako som si myslela. 
Alebo som od nej mala len príliš veľké nároky.  

Poďme však postupne. 
Sapiens sa radí medzi náučné knihy, ale jazyk nie je komplikovaný, aby odradil aj občasného čitateľa, či niekoho, kto číta len romány alebo tínedžera - jazyk je jednoduchý, výber slov je rovnako nenáročný ako samotný jazyk a tak sa nemusíte báť, že sa zamotáte do súvetí, ktorým nebudete rozumieť. 
Po tejto stránke si dal autor záležať, aby sa jeho kniha dostala aj medzi publikum, ktoré nie je zvyknuté na náučnú literatúru. 
Ale ak siahnete po slovenskom preklade, pripravte sa nato, že narazíte na zle napísané slová alebo popletené písmenka - nie je ich  však toľko, aby vás to odradilo od čítania. 


Kniha je rozdelená na štyri  časti podľa revolúcií, ktoré ovplyvnila tú-ktorú dobu. 
Prvá bola kognitívna; v tejto prvej úvodnej časti Yuval Noah Harari rozoberá postupný vznik homo sapiens a jeho spolu nažívanie s ostatnými pradávnymi živočíchmi. Ako sa žilo v praveku, čo prinútilo ľudí usadiť sa a ako sa sťahovali z Afriky do ostatného svete. 

 V porovnaní s ostatnými časťami knihy je najviac založená na pevných vedeckých poznatkoch.
Hneď v úvodnej časti autor píše o mysli a o jej vplyv na vývoj jedinca do podoby, v akej ho poznáme dnes. 
Myseľ je hlavným zdrojom informácií a najmä o naše myslenie sa autor opiera, keď nám predkladá novú teóriu o vývoji. 
Autor sa vám dostane do hlavy hneď v prvých stranách a po zvyšok knihy vám už len otvára nové chodníčky, ktoré by vám ani nenapadlo použivať. 


Druhá revolúcia, ktorá nás ovplyvnila poľnohospodárska. Postupne nám opisuje obchody, vznik písma, kultúry a impérií a začína sa naplno hrať s tým, čo sme sa doteraz naučili. 
Postupne kapitola po kapitole sa Harari venuje každej dôležitej téme, či už je to otázka náboženstva alebo sexuálne orientácií, či chovu dobytka a hydiny pre poľnohospodársky priemysel - každú z tém podáva ľahko a zrozumiteľne pre široké publikum, a to tak, aby neutrpela obsahová stránka výpovede. Práve tento talent Yuval Harari prejavuje v celom rozsahu knihy. 


Sapiens je ako prúd vody - plynulý, rýchly a osviežujúci. 

V knihe nájdeme kritiku náboženstva, ktorá je porovnávané s totalitným režim, ale i chválu a bonusy kapitalizmu, či to, že pre každú spoločnosť je dôležitý poriadok, ale ten si tvorí každá spoločnosť sama. 
Každá teória je doložená aj príkladom pre ľahšie pochopenie. 

Kniha podáva staré informácie novým spôsobom. 
Ošiaľ, ktorý je okolo tejto knihy, mi však príde úplne zbytočný. Ani nie tak zbytočný, pretože sa naozaj oplatí prečítať a zamyslieť sa nad tým, ako sme sa dostali tak ďaleko a čo nám hrozí, ak v tomto pokroku budeme pokračovať - a tých rizík je naozaj veľa -, ale som presvedčená, že  väčšina myšlienok a teórií sú základnými vedomosťami každého  aspoň trocha viac vzdelaného človeka a tým vzdelaného nemyslím len človeka, ktorý chodí na vysokú školu alebo je doktorom -  vzdelaný človek je ten, kto sa aspoň trocha viac zaujíma o dianie okolo seba. 
 Nestavala by som však túto knihu do pozície knihy, ktorá jediná dokáže otvoriť oči, pretože takýchto kníh je omnoho viac. 
Odporúčam si ju prečítať a rozprávať o nej so svojimi blízkami a susedmi a susedkami, ale nie ako o jedinej možnosti, ktorá nám otvorí oči.
 
Koniec knihy je úvaha o budúcnosti, o zmysle života, ktorý každý hľadá, ten však oproti zvyšku knihu uteká od štýlu celej knihy. Málo faktov a veľa otvorených koncov, kritika a úvaha, ktorú mňa osobne nebavilo vôbec čítať. 
 
 
 
 Kniha sapiens sa radí medzi tie knihy, ktoré sa naozaj oplatí prečítať, ale čo je ešte dôležitejšie, diskutovať o nej so svojim okolím. Odkrýva naše slabosti, hriechy a túžby, ktoré sa vo svojej podstate vôbec nelíšia od tých živočíšnych. 
Najdôležitejší odkaz knihy je, že pre pochopenie našej podstaty je nutné pozrieť sa ďaleko do minulosti, lebo všetci sme pravekí ľudia a pár storočí technologických inovácií z nás nedostali desiatky tisíc rokov evolúcie.
 
 
 
Za knihu ďakujem @preskoly.sk
 
Ak aj vy chcete spoznať čaro knihy alebo sa dozvedieť sa niečo viac o nás samých, stačí, ak kliknete SEM. 
 


 















Read more
Menovky: ,

29. januára 2019

RECENZIA // Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči, Eva Umlauf

januára 29, 2019
Eva Umlauf rozpráva o svojom vysťahovaní do Nemecka, o láske i bolestných stratách. Táto kniha je na jednej strane žalujúcim prstom, ktorý ukazuje na tie najtemnejšie zákutia našej modernej histórie, no je aj silným príbehom o vôli a sile jednej ženy, ktorá prežila peklo a so svojím príbehom sa rozhodla podeliť. Aby sa nezabudlo. Aby sa nikdy nezabudlo.






Koncentráky na Slovensku? Áno, aj taká bola slovenská realita v čase druhej svetovej vojny. Eva Umlauf patrí medzi najmladších, ktorí majú na svojom predlaktí vytetované osvienčimské číslo. Po dlhých rokoch si uvedomila, že svedkovia miznú, a ak svoj príbeh nevyrozpráva, navždy sa stratí.

Táto kniha nie je obyčajnou knihou a tým pádom ani táto recenzia nebude obyčajnou recenziou. 
Kníh o druhej svetovej vojne, o genocíde a o koncentračných táborov je veľa, ale máloktoré z nich majú tak blízko k našim srdciam ako táto, pretože v nej sa dočítame ako to bolo u nás a či to, čo sme sa naučili o našej histórií je pravda, polopravda alebo klamstvo, lebo kto iný nás môže poúčať, ak nie ten, kto to prežil? 

Musím sa však hneď na začiatok priznať, že keď táto kniha vyšla nemala som sto chutí po nej hneď siahnuť, čo  však priznávam s rumencom na lícach. Kniha ma zaujala obálkou, ale voči príbehu som mala menšie obavy. Predsa len, ako môže dvojročné dieťa pamätať, že aké to bolo? A ako to môže zachytiť do knihy, ako si môže byť isté...? A podobné otázky mi blúdili hlavou. 
Teraz už viem, že tieto otázky ma zbytočne odhovárali. 

Za môj krátky život som prečítala niekoľko pár kníh o druhej svetovej vojne a začalo to ešte v dobe, keď moje krôčiky smerovali do základnej školy do šiesteho ročníka v taške som si niesla knihu o vojne. Už vtedy bolo pre mňa zaujímave čítať o histórii a to mi vydržalo dodnes. 
Príbehy o genocíde Židov na Slovensku nie je veľa, preto si myslím, že každá kniha s touto tématikou nás dokáže niečo naučiť. 

Eva Umlauf sa narodí v koncentračnom tábore, o ktorom dnes už vie málokto a ďalší vravia, že nič také ani nebolo, v treskúcej zime až takej, že keď ju chceli umyť, museli lavor na trikrát zohrievať a i tak sa na vode spravila námraza a tak Evu okúpali vo vlažnej vode. 
 Jej príbeh pokračuje deportáciou a vykúpením z Osvienčimu Červenou armádou. 

V knihe nie je zachytený obraz toho, ako sa žilo v Osvienčime, keďže autorka mala vtedy dva roky a matka jej neskôr o tom veľa nerozprávala, ale je tam veľmi dobre zachytené obdobie Československej republiky potom, ako nás "oslobodili" Rusi. 
 V dobe totality sa Židom nežilo ľahšie. V mestách a medzi ľuďmi stále pretrvával antisemitizmus. 
Mňa táto pasáž zaujala najviac, pretože v máloktorej publikácii sa o tom môžeme aj niečo dočítať. 

Táto kniha nie je len príbehom o živote počas vojny, ale zachytáva život po vojne v dobe, ktorú moji rodičia ospevujú, že ako dobre sa v nej žilo. 
Ale naozaj sa každému tak dobre žilo? Čo sa dialo s ľuďmi, ktorí prežili? 
Aké stopy a rany to v nich zanechalo? 
Aj na tieto otázky vám dá táto útla ledva 300 stranová kniha odpoveď. 

Autorka zachytáva svoje spomienky a tomu sú prispôsobené aj vety, ktoré nie sú zložité. Netreba sa spoliehať, že táto kniha bude vedeckou prácou alebo niečím zložitým na pochopenie pre menej náročných alebo rekreačných čitateľov. Číslo na tvojom predlaktí je modré ako tvoje oči hovorí o žene, ktorá potrebovala a cítila, že chce sa podeliť o svoje zážitky s ľuďmi a tak sa i jej samej podarí vyrovnať sa so svojou históriou a históriou svojich predkov. 

 Samotné vety dýchajú spomienkami a časmi minulými.

Okrem informácií sa v tejto knihe nachádzajú aj fotografie a hneď prvá je na obálke - žena, matka a jej dieťa, Eva, ktorá nám chce podať svoj príbeh skrz túto knihu a ukázať ľuďom, čo všetko má Slovensko na rováši a vysporiadať so svojou históriou, ktorej stopu si nesie každý z nás. 




Za knihu ďakujem @absynt



Read more
Menovky: ,

20. januára 2019

RECENZIA // Všetky Larine vojny, Wojciech Jagielski

januára 20, 2019


Kniha Všetky Larine vojny je silným príbehom jednej ženy a matky, ktorá sa rozhodla nevzdať a bojovať so životom i všetkými jeho príkoriami za každú cenu a do posledného dychu. Aká veľká musí byť láska matky k svojim synom, keď sa rozhodne celkom sama absolvovať púť do vojnou zmietanej Sýrie a žiadať syna, aby sa vrátil? A prečo na ňu musia neustále siahať krvavé pazúry vojny, keď jediné, po čom skutočne túži, je pokoj a mier?




Wojciech  Jagielski napísal knihu o živote mladých chlapcov v Afrike. Je to kniha, ktorá nám ponúka nahliadnuť do života mladého chlapca, ktorého naverbovali do armády a spolu s ním aj stovky ďalších vo veku 14 až 18 rokov. Bojovali, vraždili. Noční pútnici vo mne prebudili lásku k absyntu a keď vyšla druhá kniha od tohto autora, neváhala som ani sekundu. 
A môžem povedať, že Wojciech Jagielski nesklamal ani tento raz.
 Druhá kniha preložená do slovenského jazyka, je znova o vojne, ale teraz je nám táto vojna bližšia. Nedohráva sa v Afrike, ale na Kaukaze. 

Lara sedí v gruzínskom McDonalde, na stole pred ňou chladne čaj v papierovom poháriku a rozpráva. Rozpráva o svojom živote a o vojnách, ktoré jej neustále zvierajú prsty okolo krku. Najskôr dve čečenské, ktoré jej zmarili sny o kariére herečky, potom tá sýrska, ktorá jej ukradla dvoch synov.

Jagielski je jedným z majstrov vo svojom obore. Do svojich kníh vkladá kúsok života hlavného hrdinu až tak, že máte pocit, že sedíte pri nich a beháte v spomienkach ako samotný hlavný hrdina. Štýl, akým je kniha písaná, nie je náročný - to sa však nedá povedať o obsahu, ale o tom potom. Jagielski zväčša využíva jednoduchý štýl písania, prepisuje slová, ktoré mu prezradila Lara alebo partizán pri večernom ohni. Preto sa nemusíte báť siahnuť po tejto knihe i keď  to nie je práve klasický román, ale reportáž. Neobsahuje náročné súvetia, v ktorých by ste sa stratili. V knihe nám podáva príbeh ženy, matky, ktorá chce ochrániť svojich synov od chápadiel vojen, ktoré sú všade navôkol a tak sa  sťahuje z mesta do mesta s myšlienkou, že tu a tam im nič nehrozí, ale nakoniec ich to i tak dolapí. Odchádzajú s otcom do Európy, ktorá je pre nich zárukou šťastia a spokojnosti, aspoň to si myslela ich  matka, keď ich ta s otcom pustila. 

***
Ak by mala táto kniha viac strán, nedokázali by sme ju prečítať celú až do konca. 
 Nedá mi, aby som vás neupozornila nato, že aj keď sa môže zdať, že táto kniha je zachytením vojen na Kaukaze, nenechajte sa pomýliť. V prvom rade je to kniha o žene, ktorá porodila dvoch synov v krajine, ktorú zmietajú vojny. Je to príbeh ženy, aká sa nachádza v každej matke. A až v tom druhom rade je to kniha o vojne. Aj preto si túto knihu zapíšete a ešte dlho o nej budete premýšľať.


Mnohí z nás  poriadne nevedia, čo sa deje za hranicami našej drobnej krajinky, ktorú zmieta jedna kauza hlúpejšia ako tá pred ňou. 
Koľkí z nás vedia, ako sa Putin dostal k moci alebo to, čo je to vlastne život takého migranta a čo ho prinúti opustiť svoju domovinu a nechať svoj život, svoju rodinu niekde ďaleko, len aby im mohol zabezpečiť to, čo máme my. 

 Pád ZSSR, vznik nových republík, pocit prehry a krivdy - to všetko a ešte viac prinútilo ľudí, aby sa zabíjali. 

 Ako som už neraz písala, podmedzi ruky nám počas života prejde mnoho kníh, ale len pár z nich sa zapíše aj do našich sŕdc. Knihy z @absynt-u sa nám nezapíšu len do sŕdc, ale aj do hláv, vojdu do každého záhybu nášho tela a usadia sa na každom nervy. 

 Všetky Larine vojny je síce tenká kniha, ale i toľko málo stačilo autorovi nato, aby presne a jasno oboznámil čitateľa so životom za  hranicami jeho domoviny.
 Kniha neobsahuje náročne fakty či vety, ktoré by nám bránili v čítaní ba práve naopak, sú v nej zachytené myšlienky a situácie, ktoré nás prinútia pokračovať ďalej. Kniha je určená pre všetkých bez ohľadu na vek, pohlavie alebo vieru. 

Zas a znova sa potvrdilo, že ak chcete obohatiť svoje knižnice a vedomosti, vydavateľstvo absynt je tá najlepšia možnosť. 


 Za poskytnutie knihy ďakujem @absynt. 
Link na knihu prikladám SEM, pretože sa naozaj vyplatí si ju prečítať.

















Read more
Menovky: ,