Mapa Spojených štátov pripomína pestrú patchworkovú deku pozošívanú z kúsočkov najrôznejších farieb. Čo však potrebujete, keď ju chcete precestovať z východu na západ a späť? Predovšetkým dostatok času, obytné auto... a ešte verného spoločníka – najlepšie psa.

***

John Steinbeck nás svojou knihou Potulky s Charlyem pozýva na životnú púť nie len po Amerike, ale je to aj púť do našich duší. 

John Steinbeck je autor, ktorého netreba nejako zvlášť predstavovať. Je nositeľom Nobelovej ceny za literatúru, rovnako je tak nositeľom Pulitzerovej ceny za dielo O myšiach a ľuďoch a Ovocie hnevu, a preslávili ho aj ďalšie desiatky kníh- mnoho románov, medzi ktorými nájdeme aj jeden význačný cestopis, ktorý vychádza prvýkrát aj vo vydavateľstve Absynt. 

Cestopis, o ktorom je reč, vyšiel prvýkrát v roku 1962 potom, čo sa John Steinbeck vrátil zo svojej cesty po Amerike. Dlho predtým však premýšľal a pomaly si začal uvedomovať, že i keď jeho poznajú tisícki Američanov, on o nich nevie skoro nič a to ho viedlo naplánovať si cestu, na ktorej precestuje Ameriku- zabezpečí si obytný automobil, zbalí svojho verného francúzskeho pudlíka, rozlúči sa s manželkou a vyberie sa na cestu naprieč Amerikou. 

„Cestu naprieč Amerikou by som prirovnal k slávnostnej večeri s mnohými chodmi, na ktorú pozvali vyhladovaného človeka,” hovorí nobelista John Steinbeck.

I keď sa nám môže na prvý pohľad zdať, že sa jedná o obyčajný cestopis, kde si postarší osamelý chlap vylieva svoje srdce, pravdou však je, že je to kniha, ktorá otvára staré rany, otvára témy, o ktorých mlčíme a ukazuje nám, akí nepoučiteľní sme my, ľudia.

Mnoho tém, či aj obyčajných myšlienok, ktoré si Steinbeck zapísal a publikoval v knihe,  mi v mnoho pripomínali aj dnešný svet. 

Píšu sa 60-te roky minulého storočia, ľudia sú dvadsať rokov po vojne, po chudobe, si ľudia už viac nechcú nič odoprieť- prevláda sloboda vo všetkom, neplatia pravidlá a do povedomia sa dostávajú jednorazové tovary. Otvárajú sa veľké nákupne centrá, kde svietia značky ako H&M, kde si vieme rýchlo nakúpiť najnovšie módne kúsky. A do tohto sveta prichádza John Steinbeck s túžbou poznávať, no namiesto toho sa stráca v štvorprúdových diaľniciach v ruchu kamiónov a prachu z cesty. Zrazu zistí, že svet, ktorý poznal už neexistuje a je nahradený novým. No nestráca nádej a počas svojej cesty stretne aj priateľských ľudí, ktorí príbehu dodajú dávku slobody, smútku či radosti. Sú to práve osoby, ktoré dodávajú celému cestopisu istú iskru, ktorá čitateľa drží v deji a dotvárajú obraz Ameriky.

*** 

Potulky s Charliem je krásny životopis a cestopis v jednom, ktorý si zamiluje mladí či starí s krásnou obálkou. Tu naozaj platí, že oplatí sa súdiť knihu podľa obalu, pretože tak, ako má krásny obal, má aj krásny príbeh. 

Viac o knihe TU. 

Pred nami stojí hlavná hrdinka Emma, trinásťročné dievča, ktoré stratilo oboch rodičov pri tragickej dopravnej nehode. V krajine, kde žije, nedávno padol totalitný režim a tak nás autor touto knihou nie len prevádza životom dospievajúceho dievčaťa, ale aj dospievajúcou krajinou, ktorá sa musí vysporiadať s históriou a prijať budúcnosť. 

*** 

Dragomán nás v knihe Hranica hádže do rozbehnutého vlaku a hneď v úvode knihy môžeme vnímať svet očami trinásťročnej Emmy, ktorú na úvodných stránkach románu stretávame pritom, ako po smrti rodičov spoznáva v sirotinci starú mamu a odchádza s ňou do vzdialeného, bližšie nešpecifikovaného mesta.

Práve Emma a jej stará mama sú ústrednými postavami románu, ktorý vyšiel vo vydaveteľstve @zelenykocur.sk v edícii Pevný bod v preklade od Gabriely Magovej. 

A práve stará mama častokrát zamieša kartami. Odkryje kúsok z minulosti a dovolí nám i samotnej Emme pochopiť útržky z jej minulosti. 

Emma prišla o svojich rodičov vo veľmi mlado veku, vo veku, kedy každý človek potrebuje práve ich oporu a lásku. No i napriek tomu ju spoznávame ako silnú, trpezlivú, zvedavú, ale najmä silnú hrdinku. Celým príbehom nás sprevádza samotná Emmma, svet vnímame jej očami, prežívame jej strach, zvedavosť a častokrát i hnev. Pomedzi to Dragomán spomína na minulosť vďaka rozprávaniu starej mamy, ktoré je písané v druhej osobe singuláru. 

A už keď sme pri tom písaní, autor sa so štylistikou knihy naozaj vyhral, pretože v celej knihe nenájdeme ani jednu priamu reč. Každá veta, ktorú niekto povedal, je prerozprávaná cez Emmine myšlienky. 

Okrem tohto, je Hranica pútavá aj samotným príbehom, ktorý ukrýva vo svojich 466 stranách. Príbeh Emmy je spleť detektívky, dievčenského románu a historickej knihy, kedy paralelne môžeme sledovať ako sa dievča vysporiadáva so svojou minulosťou a čelí budúcnosti a tým istým procesom prechádza aj krajina, mesto, kde sa dievča ocitlo. 

Miestom príbehu je fiktívne mestečko v Sedmohradsku v čase pádu totality a zúčtovania s jeho pozostatkami. Emma na hranici detstva a dospelosti začína vnímať svet okolo seba. Svet na hranici neslobody a slobody. Začína nový život, pozoruje, zoznamuje sa s minulosťou a traumami, stavia sa im tvárou v tvár, skúša a postupne sa rozhoduje, či má o veciach terajších a budúcich rozhodovať mágia starej mamy alebo jej osobná iniciatíva a odvaha. Autor podobne ako v jeho predchádzajúcej knihe Biely kráľ, zasadil aj dielo kdesi uprostred rumunskej spoločnosti, avšak zo socialistickej éry režimu Nikolae Ceaușesca sa posúvame v čase o kúsok ďalej, do doby tesne po krvavej revolúcii, ktorá mala priniesť normálne nastolenie pomerov a pokoj v krajine.

Ale keď si poskladáme fiktívnu skladačku rôznych detailov, ktoré autor opisuje, či už je to scéna holých stien po zničených obrazoch komunistického vodcu krajiny alebo otvorenie prvého supermarketu, napraskaného všakovakými tržnými pôžitkami signalizujúcimi novú dobu, a samotná presná totožnosť,  miesta ostáva stále mytická zahmlená, môžeme nadobudnúť pocit, že opisovaná historická situácia prebiehala podobnou cestou kdekoľvek v mestách a mestečkách celého bývalého východného bloku. 

***

Emma sa v novom kolektíve, najmä v škole, stáva terčom kolektivného odmietnutia, pretože práve o jej dedkovi kolujú chýry o tom, že bol donášačom pre komunistickú stranu, ale to nie je jediná záhada, či povera, ktorá sprevádza Emmu.

Kniha v sebe nesie veľmi veľa otvorených koncov, nečakaných zvratov, kedy má čitateľ niekoľko možností: buď ostane prekvapeným tým, ako to skončilo, alebo pregúľa očami nad gýčovou situáciou - ale tu treba dodať, že predsa len, hlavnou hrdinkou je trinásťročné dievča-, alebo bude pokračovať v čítaní a napäto čakať, čo bude nasledovať. 

Neraz sa mi počas čítania stalo, že som sa stratila v deji, v zápletke a práve tie neukončené a otvorené konce ma dostávali do šialenstva, pretože som bola zmätená prečo sa deje to a to a vlastne, aké je rozuzlenie a načo to bolo vlastne celé dobre?!

Okrem týchto otvorených koncov, je kniha jedinečným prierezom nie len dievčenským svetom, ale aj ukážkou toho, ako sa krajiny vysporiadali s novou budúcnosť. 

Ako som spomenula vyššie, kniha je jedinečná tým, ako vedel autor pospájať jednotlivé fragmenty do seba, napríklad vynechal priamu reč v dievčenskom románe, ktorý v sebe nesie prvky detektívky, a je zasadený do historického obdobia. V skratke, je to kniha, ktorá vás zaujme z každej strany. 

Za knihu ďakujem @zelenykocur.sk

Viac o knihe TU.