Môže sa stať kresťanská viera pevným kompasom v súčasných životných a spoločenských dilemách?
Nepôsobí táto otázka ako anachronizmus? Slovenský teológ a publicista
Miroslav Kocúr vstupuje vo svojej eseji Keď naivita vyhráva do
otvoreného dialógu so svojimi čitateľmi. Jeho skica je intímnou spoveďou
či meditáciou o životných prechodových rituáloch veriaceho kresťana na
ceste životom od krstu až po posledné pomazanie.
Miroslav Kocúr uvažuje o
tom, ako naša pokrivená a zle pochopená viera ohrozuje súčasný svet a
zároveň hľadá cestu, ako by sa kresťanská viera mohla stať zdrojom našej
individuálnej i spoločenskej obnovy. Výzvy doby, v ktorej žijeme,
môžeme prijať a využiť aj ako príležitosť na hľadanie nových riešení.
Ich zdrojom môže byť prekvapivo práve kresťanská tradícia a budúcnosti
otvorená osobná viera.
***
V dnešnom svete je veľmi moderné a atraktívne obracať sa na rôzne východne duchovné smery alebo náboženstvá a popri tom zabúdame a nadávame na kresťanstvo a zaráža ma to.
Pri tom je v ňom všetko to, čo ľudí láka na motivačných knihách východných náboženstiev.
Všimla som si, že je taký trend - čítať motivačné knihy, meditovať, sústrediť sa na seba a to všetko robia prostredníctvom niečoho, čo je dávno zakorenené aj v samotnej knihe kníh v Biblii.
Uvedomujem si, že veľa ľudí neinklinuje ku kresťanstvu kvôli jeho ,,tradičným" koreňom, kvôli zneužívaniu detí kňazmi a kvôli pravidlám, ktoré nie každý chce dodržiavať, ale idea je rovnaká.
Šíriť mier, lásku a pomoc.
A preto vyšla táto kniha od Miroslava Kocúra, ktorý pozbieral všetky sviatosti a aplikoval ich do nášho každodenného života a nazval ich druhou naivitou.
Symbol tejto naivity a to, čo tým chcel povedať, je trocha náročnejšie objaviť, ale keď naskočíte na vlnu Kocúra, zistíte, že stačí spomaliť a nájdeme pokoj, ktorý tak túžobne hľadáme.
Ale musím povedať, že mi trvalo trocha dlhšie, kým som sa dostala na vlnu náročnej štylistiky viet Kocúra. Vety v úvode boli na mňa príliš náročne a niektoré som si musela prečítať aj zo dvakrát, dokonca som význam slov googli, lebo som sa s nimi stretla prvýkrát - a to už mám nejakú tú klasickú literatúru, kde sa zväčša objavovali neznáme slová za sebou prečítanú.
Ak by som to malo v skratke opísať a čo najpresnejšie, povedala by som, že vety boli zbytočne príliš komplikované a zároveň slabé.
Odkaz sa v knihe hľadal ťažko, a keď sa mi ho podarilo nájsť o pár slov som ho opäť musela loviť v tom kĺbku zložitosti.
Plusom tejto knihy je jej obálka, s ktorou sa @absynt.sk môže popýšiť ako jednou z najkrajších.
A presne tu platí pravidlo, niekedy je menej viac.
Ak máte radi náročne čítanie, čo sa výberu slov týka alebo, ak sa zaujímate o to, akou úlohou v živote kresťana sú vlastne sviatosti a aký majú zmysel, čo nám majú dať inak ako len od babky alebo farára, táto kniha je pre vás.
Neodporúčam túto knihu veľmi ľuďom, ktorí majú radšej ľahšiu literatúru. Zbytočne sa v tom zamotáte a znepáčia sa vám knihy, ktoré stoja zato, aby boli čítané.
Táto kniha nie je vhodným začiatkom do sveta literatúru.
Za knihu ďakujem @absynt.sk
