Knihové dievča

RECENZIA // Keď naivita vyhráva, Miroslav Kocúr

Soňa mája 31, 2019

Môže sa stať kresťanská viera pevným kompasom v súčasných životných a spoločenských dilemách?

Nepôsobí táto otázka ako anachronizmus? Slovenský teológ a publicista Miroslav Kocúr vstupuje vo svojej eseji Keď naivita vyhráva do otvoreného dialógu so svojimi čitateľmi. Jeho skica je intímnou spoveďou či meditáciou o životných prechodových rituáloch veriaceho kresťana na ceste životom od krstu až po posledné pomazanie.

Miroslav Kocúr uvažuje o tom, ako naša pokrivená a zle pochopená viera ohrozuje súčasný svet a zároveň hľadá cestu, ako by sa kresťanská viera mohla stať zdrojom našej individuálnej i spoločenskej obnovy. Výzvy doby, v ktorej žijeme, môžeme prijať a využiť aj ako príležitosť na hľadanie nových riešení. Ich zdrojom môže byť prekvapivo práve kresťanská tradícia a budúcnosti otvorená osobná viera.

***

V dnešnom svete je veľmi moderné a atraktívne obracať sa na rôzne východne duchovné smery alebo náboženstvá a popri tom zabúdame a nadávame na kresťanstvo a zaráža ma to.
Pri tom je v ňom všetko to, čo ľudí láka na motivačných knihách východných náboženstiev.
Všimla som si, že je taký trend - čítať motivačné knihy, meditovať, sústrediť sa na seba a to všetko robia prostredníctvom niečoho, čo je dávno zakorenené aj v samotnej knihe kníh v Biblii.
Uvedomujem si, že veľa ľudí neinklinuje ku kresťanstvu kvôli jeho ,,tradičným" koreňom, kvôli zneužívaniu detí kňazmi a kvôli pravidlám, ktoré nie každý chce dodržiavať, ale idea je rovnaká.
Šíriť mier, lásku a pomoc.

A preto vyšla táto kniha od Miroslava Kocúra, ktorý pozbieral všetky sviatosti a aplikoval ich do nášho každodenného života a nazval ich druhou naivitou.
Symbol tejto naivity a to, čo tým chcel povedať, je trocha náročnejšie objaviť, ale keď naskočíte na vlnu Kocúra, zistíte, že stačí spomaliť a nájdeme pokoj, ktorý tak túžobne hľadáme.

Ale musím povedať, že mi trvalo trocha dlhšie, kým som sa dostala na vlnu náročnej štylistiky viet Kocúra. Vety v úvode boli na mňa príliš náročne a niektoré som si musela prečítať aj zo dvakrát, dokonca som význam slov googli, lebo som sa s nimi stretla prvýkrát - a to už mám nejakú tú klasickú literatúru, kde sa zväčša objavovali neznáme slová za sebou prečítanú.

Ak by som to malo v skratke opísať a čo najpresnejšie, povedala by som, že vety boli zbytočne príliš komplikované a zároveň slabé.
Odkaz sa v knihe hľadal ťažko, a keď sa mi ho podarilo nájsť o pár slov som ho opäť musela loviť v tom kĺbku zložitosti.

Plusom tejto knihy je jej obálka, s ktorou sa @absynt.sk môže popýšiť ako jednou z najkrajších.
A presne tu platí pravidlo, niekedy je menej viac.

Ak máte radi náročne čítanie, čo sa výberu slov týka alebo, ak sa zaujímate o to, akou úlohou v živote kresťana sú vlastne sviatosti a aký majú zmysel, čo nám majú dať inak ako len od babky alebo farára, táto kniha je pre vás.
Neodporúčam túto knihu veľmi ľuďom, ktorí majú radšej ľahšiu literatúru. Zbytočne sa v tom zamotáte a znepáčia sa vám knihy, ktoré stoja zato, aby boli čítané.

Táto kniha nie je vhodným začiatkom do sveta literatúru.

Za knihu ďakujem @absynt.sk

recenzia Read more

RECENZIA // Kníhkupkyňa z Berlína, Francoise Frenkel

Soňa mája 22, 2019

V roku 1921 si poľská prisťahovalkyňa Françoise Frenkel otvorila svoje prvé kníhkupectvo v Berlíne.

Miluje knihy, francúzsku literatúru a kultúru. Jej obchod navštevujú autori, štátnici, čitateľky a možno medzi jej police a stolíky s klasikou a novými románmi zablúdil aj Vladimir Nabokov. Françoise sa splnil sen, ktorý mohla snívať takmer dve desaťročia.

Potom sa náhle skončil, keď polícia začala zabavovať a rozbíjať židovský majetok počas Krištáľovej noci.

Françoise uteká do Francúzska pár týždňov pred vypuknutím vojny. V Paríži sa z rozhlasu a novín dozvedá o hrôzach, ktoré sa začali diať. Krátko predtým, ako na mesto spadnú prvé bomby, utečie do Avignonu, potom do Nice. Má strach, že sa so svojou rodinou už nikdy neuvidí. Nice je plné utečencov, utečeniek a utrpenia, stratených detí, násilne rozbitých rodín. Vydesená Françoise sa musí ukryť. Prežíva len vďaka láskavosti cudzích ľudí, ktorí pre ňu riskujú vlastný život.

Kníhkupkyňa z Berlína je podobne ako Denník Anny Frankovej záznamom doby, každodenného života počas druhej svetovej vojny, tentoraz v južnom Francúzsku a je príbehom o ľudskej krutosti a bezbrehej láskavosti; príbehom ženy, ktorú túžba žiť neopúšťa ani v tých najťažších chvíľach.

***

Od tejto knihy nečakajte intímnu spoveď ženy, ktorá zachytáva svoje pocity, je to skôr obraz toho, ako vyzeralo Francúzsko počas druhej svetovej vojny.

Po knihe s vojnovou tématikou siahnem vždy, keď mám možnosť. Sú to knihy, ktoré nie sú len náučne ale aj zaujímavé a napínavé a preto, keď mi do oka padla táto kniha, neváhala som a hneď som sa do nej pustila.

Čítala sa aj napriek náročnej téme, ľahko a svižne, pretože situácie, ktoré hlavná hrdinka zažila, boli podané napínavo a zaujímavo. V knihe nie je núdza o napätie.

Kniha, ako som už spomenula na začiatku, aj napriek svojmu ba priam až romantickému vzhľadu, má od romantiky ďaleko, pretože Francoise Frenkelová zachytáva a opisuje deje, ktoré sa diali vôkol nej. Zachytáva boj o miesto vo vlaku, v ktorom boli nie len utečenci ale aj zranení vojaci, píše o tom, ako musela utekať ako poľný zajac pred nacistami, len aby si zachránila niečo, na čo máme právo všetci - vlastný život a to len preto, že v jej papieroch sa objavilo slovo žid.

Rozprávanie začína v dobe, keď sa ľudia ako-tak spamätali z otrasov prvej svetovej vojny, keď vo svete bol chaos, rozvrátené hodnoty a ľudia sa snažili naspäť pozliepať to, čo sa ani nedalo, ale aspoň na oko. V tom čase prichádza Francoise a jej priatelia s nápadom, aby si otvorila kníhkupectvo, ale kvôli situácii, aká vládne vo svete, ju od toho skôr odhovárajú. Avšak vytrvá a v Berlíne si otvára prvé francúzske kníhkupectvo.

Zlaté obdobie však pokazí prichádzajúca vojna. Frenkel stojí pred prahom svojho obchodu a sleduje dianie okolo seba - vojaci, hasiči a vystrašení ľudia, chlapci s papierom, od ktorého závisí jej osud, roztrieštené sklo na zemi, avšak jej podnik na zozname nie je a tak sa tomuto nešťastiu vyhla.
Kniha je lákavá, pretože samotná hrdinka má šťastie v nešťastí a o to viac sa do jej deja začítate.

Po tomto incidente odchádza Frenkel do Paríža.

Tu spozná ľudí, ktorí ju neraz zachránia, ktorí riskujú vlastné životy, aby jej pomohli.

Život Francoise Frenkel po vidaní knihy v roku 1945 nie je známy a nevie sa, ako žila ďalej, kedy a kde zomrela.
Jedinečnosť tejto knihy sa skrýva práve v tom, že nedokážeme presne identifikovať, kto bola Francoise Frenkel, a preto aj toto dielo môžeme brať ako výpoveď ženy, ktorej osud by sme si mohli predstaviť v každom z nás.
Túto knihy by sme nemali brať ako denník ženy, ktorá sa snaží vysporiadať so svojim životom, ale ako výpoveď obete, ktorá kvôli svojmu pôvodu musela trpieť celé mesiace.

Kníhkupkyňa z Berlína nerozpráva o svojich pocitoch, rozpráva o každodennom živote vo Francúzsku. Opatrenia proti cudzincom, chaos a boj o miesto vo vlaku, boj o prídelové lístky, bujnejúci čierny trh a výmenný obchod, pôsobenie nemeckej propagandy, previerky dokladov, deportácie, razie, spolupráca francúzskych úradov s Nemcami, sieť prevádzačov, podrazy, vydieranie, zatýkanie, ale aj nezištná pomoc.

Kníhkupkyňa z Berlína podrobne zachytáva život počas 2.svetovej vojny vo Francúzsku a že to vôbec nebolo také, aké sme si mohli myslieť, že to bude.

Nacistická ruka Nemcov uchopila opraty nad Francúzskom a to sa podrobilo natoľko, že ľudia riskovali životy, aby prešli hranicami do Švajčiarska a medzi nimi bola aj Francoise a však tu jej osud končí a viac o nej nevieme.

Nedajte sa oklamať jej nežným, ženským obalom, nie je to kniha pre dámy, je to kniha pre nás všetkých. Pre ľudí, ktorí milujú Paríž, pre pánov i pre dámy, pre každého obyvateľa Európy, ktorí si myslí, že mu patrí celý svet.