INTERVIEW: Na krídlach kníh

Čo vznikne, ak sa na strednej škole stretnú dve milovníčky kníh? Okrem priateľstva na celý život, aj skvelý blog, na ktorom si každý návštevník nájde svoj obľúbenú žáner. 

Na krídlách kníh je nádherný projekt dvoch šikovných dievčat. 

Ale viac vám už prezradia samotné autorky. 

• Na úvod by som vás poprosila, aby ste  sa nám predstavili.

Sme dve kamarátky, Simona a Veronika, ktoré spolu chodili na strednú školu do Žiliny. Tam v poslednej lavici sa naše osudy spojili. Naše priateľstvo sa časom prehĺbilo, riešime spolu nielen fungovanie blogu, ale zároveň aj školu, rodinu, prácu, vzťahy. Sme tu jedna pre druhú a ku nám patrí naše neodmysliteľné „kávičkovanie“ a ,,čajíčkovanie“, keďže každá z nás sa po strednej presunula inam, nechceme stratiť kontakt, takže spolu „vymetáme“ každú dobrú kaviareň v Žiline a delíme sa o koláčiky, knižky a nové zážitky aspoň dve-tri hodinky. Každá máme iné záujmy, každá čítame niečo iné, ale vieme sa podporiť, poradiť a hlavne fungovať bez toho, aby sme si nadávali. Nie sme len nejaké ,,kolegyne“. Dopĺňame sa.

• Nezvyčajnosť, ak to môžem tak nazvať, vášho blogu je v tom, že ste dve. Ako vznikol tento nápad?

Obidve sme mali svoje vlastné blogy, na ktoré sme prispievali recenziami. Často sme ich však mazali, menili názvy, no stále niečo tomu chýbalo. V škole sme sa často rozprávali o knižkách a ani nevieme ako, raz sme si povedali, že to skúsime spolu a uvidíme, či to bude fungovať. A funguje to! A nemenili by sme to ani jedna, pretože sa navzájom podporujeme a nevzdávame sa, keďže také tie „stavy“, či to všetko stojí za to, sú neustále prítomné, no my sa ich snažíme zvládať spolu. Dopĺňame jedna druhú, a práve pre našu rôznorodosť a viac hláv je náš koncept jedinečný a sme naň hrdé.

• Ako sa u Vás zrodila láska ku knihám? Viedli vás k tomu už odmalička alebo sa to postupne stupňovalo?

Simona: Ja som čítavala ako dieťa pred spaním s maminou, no ale to je už asi taký stereotyp, ktorý praktizujú skoro všetky mamičky, takže to ani tak neberiem ako lásku ku knihám. Tá sa zrodila vtedy, keď som dostala od sestry Súmrak a ja som neodolala a musela som ho prečítať. Odvtedy len čítam a nakupujem knihy a nemienim prestať.

Veronika:Pamätám si, že mamina každý večer pred spaním mne a sestre čítala takú obrázkovú bibliu. Každý večer jednu ,,rozprávku“. No a niekoľko rokov som si už knižky čítala sama a každé leto som deň čo deň chodila do knižnice, no a keďže mám rada ten pocit, keď sa vás niekto niečo spýta a vy máte hneď odpoveď, ktorú nikto nečakal a cítite sa ako superhrdina, práve preto som nikdy čítať neprestala. Moja láska ku knihám pramení z túžby po dokonalej múdrosti, ktorá neexistuje.

• Na vašom blogu nájdeme prierez rôznych žánrov, otázka však znie, ktorý žáner je váš obľúbený? A môžete uviesť aj knihu toho žánru?

Simona: Ja milujem trilery, psychologické romány, reportáže, no nepohrdnem žiadnym žánrom. Ako triler ma zaujala kniha Výkrik, ktorá vyšla u vydavateľstva Lindeni, reportáže od Asne Seierstad sú nutnosť, no a psychologický román by mohla byť aj kniha Parfum, ktorú niektorí berú aj ako triler, ale každý snáď vie, že je často veľmi tenká  hranica medzi žánrami. Viackrát sa mi stalo, že by som knihu zaradila do úplne iného žánra, než do akého ju zaradili.

Veronika:Hahaha, tu sa prejavuje

moje naivné detské ja, pretože možno až príliš často mávam popri škole a práci chuť na niečo ,,oddychové“, a práve preto najčastejšie siaham po fantasy a young adult knižkách s priehľadným romantickým obsahom. Ale sľubujem, že už začnem čítať aj niečo hlbšie. :D Knižky ako Chodiaca katastrofa či Vrania šestka by som mohla čítať do osprostenia, stále dookola, a asi by ma nikdy neprestali baviť :D

• Okrem kníh si čitateľ na vašom blogu môže nájsť aj nejaké DIY inšpirácie, dokonca máte k tomu aj osobitný instagram, čí nápad to bol? Máte ešte aj iné knižno-neknižné aktivity, o ktorých sa vie málo a boli by ste radšej, ak by o nich vedelo viac ľudí?

Máme aj osobitný instagram, ktorý však už ani nefunguje, i keď ešte stále „existuje“, nápad to bol Simin, pretože sme chceli predávať háčkované čelenky, no a Veronika je úplný maniak na DIY vecičky, tak sme to spojili, aby mohla každá niečo predávať. Hlavne sme teda chceli vedieť, či by to fungovalo. Nefungovalo to, tak sme už to trošku „zavrhli“. Tiež sme na blog pridávali aj rôzne DIY články s návodmi na rôzne kravinky, čo sme doma skúšali, ale nemalo to žiadnu odozvu, tak sme sa zas ,,focusli“ len na tie naše milované knižky. Sme rady, keď vidíme komentáre pri našich recenziách, ktoré rozprúdia diskusiu, no a to sa nám, bohužiaľ, pri DIY článkoch nestávalo, aj keď sme si veľmi priali, aby sa ujali, ale vôbec nie sme sklamané. Tešíme sa, že náš blog pomaličky spoznáva viac a viac čitateľov a delia sa s nami o ich postrehy a názory, no a tie DIY záležitosti si odkladáme na chvíľky ,,mimo záznam“.

• Simona, okrem toho si začala uverejňovať na svojom IG aj svoju vlastnú tvorbu, ako si sa k tomu dostala? Odkiaľ čerpáš inšpiráciu?

Väčšina ľudí chce napísať knihu, no nikdy sa k tomu neodvážia. Ja som chcela tiež zo seba niečo „vyprodukovať“, ale stále to nešlo. No potom sa v živote niečo odohrá a človek má chuť dať jednotlivé situácie do slov, zaobaliť ich a vytvoriť niečo, čo mu bude zlepšovať náladu. Začala som s Wattpadom (ako aj Veronika, mimochodom, jej príbehy sú tam stále, takže si ich môžete pozrieť), no bol to youngadult príbeh, no a ja som cítila, že to je celé zlé. Potom som skúsila poviedky, no a nakoniec som skončila s poéziou. Keby však nemám moje „beta readers“, tak v tom ani zďaleka nepokračujem (ďakujem Alex, Lucka).
Inšpirácia prichádza sama. Život, ľudia, texty, dokonca nejaké slovo. Stále je o čom písať, ale či je to dobré, to musia posúdiť iní.

• Simona študuje ako editorka, môžeš prezradiť viac o tom, čo  všetko zahŕňa práca, štúdium editorstva?

Veľa kávy a nervov. A nenechať sa odradiť, dôverovať a snažiť sa. Nie je to ľahké, nikdy to ľahké nebude, no veľakrát príde pomoc od tých, od ktorých by ste to nečakali. Predmety nie sú až také ťažké, ale človek keď má ďalších milión vecí (cestovanie, rodina, blog...), tak niekedy sa nedá všetko urobiť na 100%, niekedy človek jednoducho už nevládze a musí si dať pauzu, aj keby nemal. No a potom nie je všetko ideálne a občas sa niečo nepodarí, no treba to brať „s rezervou“ a nezblázniť sa. Dôležité je, aby si študent vyhradil na učenie čas, lebo keď nie, tak potom už nie je cesty späť a bude sa to iba nabaľovať, nabaľovať, až vám z toho prepne (naozaj).

No a čo sa týka práce, tak môžeme sa zamerať na rôzne oblasti, no stále budeme narábať s textom. Mňa to akurát teraz ťahá k jazykovej úprave, no čo bude o 4-5 rokov, to nik nevie. Navyše idem iba do druhého ročníka, takže ešte stále objavujem, čo všetko editorstvo zahŕňa.

Ale nebojte sa, nie je to iba o slovenčine, je to aj o literatúre: o pojmoch, o obdobiach atď.

• Vaše IG profily majú spolu niekoľko tisíc sledovateľov, určite sa vám už stalo, že si niekto prečítal knihu aj práve vďaka vám, ako ste na tom reagovali?

Takéto niečo vždy poteší. Je to jedna z tých situácii, keď si povieme, že to, čo robíme, naozaj stojí za to a bola by škoda, keby sa na to všetko „vykašleme“. Je to pre nás taká tá sladká odmena, keď vidíme, že to, čo robíme neskončí recenziou, ale nejaký ten ,,čitateľský impulz“ pokračuje ďalej k našim čitateľom.

• Aký je proces fotenie vašich fotiek? Vaše fotky sú rôznorodé, zároveň rovnaké, skrátka sú magické; ako to robíte?

Obidve milujeme na fotke kvety, nejaký nápoj, prírodu. Proces je úplne jednoduchý, zoberieme knihy, nájdeme krásne miesto, prípadne k tomu položíme kávu, limonádu, trošku to „naaranžujeme“, cvakneme a potom upravíme vo filtroch, ktoré ponúka instagram. Nie je to však ideál. Sme len ľudia a niekedy nám inšpirácia ubieha a jedna druhú prosíme, aby pridala nejakú fotku, nech nám to tam nestojí. Teraz v lete je pre náš instagram snáď ten najživší čas, pretože fotiť vonku nám dáva ďaleko viac možností. Snažíme sa moc neopakovať a neustále vymýšľame niečo, čím naše fotky sprestriť. Berieme knižky so sebou na každý výlet pre prípad, že sa naskytne príležitosť fotiť v nejakomnezvyčajnom prostredí :D Nemáme jednotný systém, fotíme spontánne a často až nepremyslene, ale nič neprikrášľujeme, takto si s tými knižkami jednoducho kamarátsky žijeme 😊

• Čítate aj slovenskú klasiku, ako som si všimla. Ktorá kniha alebo autor je vám zo slovenskej klasike za jedno z najlepších? A čo si teda myslíte o povinnej literatúre na školách? Myslíte si, že práve toto môže byť dôvod, pre ktorý mladí ľudia čítajú menej?

Simona: Ja som prečítala skoro všetky povinné diela, ktoré sme na strednej škole mali. Okrem Jozefa Maka a Gavloviča (to naozaj nešlo). Musím povedať, že slovenská klasika má mnoho lepších, zaujímavejších diel, ktoré by si študenti mohli vybrať a prečítať. Výber nie je až taký zlý, no môže byť omnoho lepší. Mladí ľudia čítajú menej kvôli počítačom, filmom, telefónom. Keby sa mladý človek zaujímal o literatúru, tak by si našiel aj iné žánre, nezaujímala by ho povinná literatúra, no mladí ľudia sú buď príliš leniví na to, aby si našli potrebné informácie, alebo ich to nezaujíma a radšej sa pozrú na film. Ako nemôžeme sa čudovať, technológia ovláda svet a miestami naozaj platí výraz, že vymýva mozgy.
Povinnú literatúru by na slovenských školách mali vyriešiť tak, ako to majú v Česku. Tam si žiak sám navolí knihy, ktoré prečíta, z ktorých bude maturovať. Keby máme aj my takýto systém, tak si myslím, že aj žiaci by viac čítali (hlavne svetová klasická literatúra by ich určite zaujala). No a čo sa týka nejakej knihy zo slovenskej klasiky, tak určite Živý bič, i keď nie je to kniha pre každého, ale ja som si ju zamilovala.

Veronika: Pri dnešnom presýtenom trhu je ozaj výnimočné, ak sa niekto rozhodne siahnuť po niečom našom slovenskom a, bohužiaľ, si hlavne veľa mladých ľudí myslí ,,Čo je slovenské, je menej kvalitné.“, ja sama som zastávala tento názor, no prehodnotila som ho vďaka nášmu blogu. Som naozaj vďačná za príležitosť dostať sa k takémuto rôznorodému portfóliu a spoznať ho viac.

Povinná literatúra na našich školách je rovnaká, ako celé naše skvelé školstvo. Máme na čom pracovať, avšak nemyslím si, že práve toto je dôvod, prečo mládež číta menej. Doba sa zmenila a celá hromada novej technológie berie dnešným deťom čas na rozvoj.

• Vedeli by ste odporúčať knihu, ktorú by si mal prečítať každý bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálnu orientáciu či vierovyznanie?

Simona: Malý princ. Tá kniha nikdy neomrzí. Mladší čitateľ si v nej nájde zaujímavý príbeh a obrázky. Starší pochopí jej zmysel a všetko do seba zrazu zapadne. Čarovná kniha!

Veronika: Odporúčam všetko. Každá knižka, či už ,,dobrá“, či ,,zlá“, vám prinesie niečo, čo vás obohatí. Prinajmenšom len podrýpe vaše kritické myslenie alebo obohatí vašu slovnú zásobu. Naštve, nakopne, pohladí, rozosmeje...

• Je ešte niečo, čo by ste chceli odkázať čitateľom? :) 

Čítajte, čo chcete, kedy chcete, koľko chcete. Nenechajte sa obmedzovať, čítanie nie je súťaž, šírte lásku ku knihám a choďte si teraz nejakú kúpiť, aby ste si zlepšili deň a objavili jeden z tisíc príbehov, ktoré vás ešte len čakajú. 

fotky: @nakridlachknih