INTERVIEW: DannyReads

,,Naučiť sa počúvať ľudí, čo hovoria z čoho vyplýva viesť pokojne dialóg a nájsť si- vytvoriť si viac času na čítanie." - odkazuje Daniela, mladá Prešovčanka, ktorej vášňou sú knihy.

Okrem toho prezradila aj to, ktorá knižná beseda bola najlepšia a ktorá najhoršia. Dozviete sa aj to, aké mala pocity keď počúvala príbeh Slovenky, ktorá prežila holokaust, rovnako vám dá aj jedno odporúčanie na knihu, ktorú by si mal prečítať každý.

***

· Na úvod by som ťa poprosila, aby si nám predstavila. Kto si a čo robíš?

Volám sa Daniela, som z Prešova, bývam v Prešove. Pracujem v Košiciach, momentálne ako výpomoc v personálnej agentúre. Počas voľného času rada čítam (väčšina známych povie, že počas voľného času iba čítam),okrem čítania sa venujem foteniu. Fotím prírodu, predmety. Objavila som čaro makro fotiek, čo ma neskutočne fascinuje. V poslednom čase dávam prednosť divadlu. Ak ma stretnete tak pôsobím ako úplný introvert, keď sa spoznáme tak zistíte, že som úplný opak.

· Ako si sa dostala k ,,bookstagramovaniu“?

Účet na instagrame som si založila v októbri 2017. Povedala som si: tu make-up, tam varenie, pečenie, môj instagram bude o knihách, ktoré čítam. Neľutujem to a snažím sa na svojom bookstagrame šíriť všetky informácie o knihách, ako je to len možné.

· Na tvojom instagrame môžeme nájsť odporúčania na populárno-náučne knihy, prečo práve tento žáner? Máš aj iný obľúbený žáner?

Náučné knihy spolu s reportážnou literatúrou vedia vždy udržať moju pozornosť až do konca, nenudím sa pri nich. Obsahujú fakty, informácie, pojmy, čo ma obohacuje a toto ja potrebujem, nakŕmiť svoj hlad po nových vedomostiach. Ak sa ešte prepojí téma s históriou, alebo so psychológiou tak kniha má moju 100% pozornosť, je to pre mňa výhra. Prečítam si aj romány, ktoré sa opäť pohybujú okolo histórie, alebo ak siahnem po knihe čo má úplne iný žáner, tak vtedy hľadám pomoc medzi blogermi a na bookstagramoch, čítam ich recenzie a vyberám si, čo budem čítať.

· Máš aj nejakú obľúbenú non-fiction knihu? Ktoré patria medzi tvoje naj?

To sú ťažké otázky pre mňa a snažím sa vyhýbať odpovediam. Každú non- fiction knihu, ktorú som čítala považujem za obľúbenú. :)

· Okrem toho, že knihy čítaš, chodíš aj na rôzne kultúrno-knižné besedy, zdieľaš rôzne akcie spojené s knihami, robíš ešte iné knižno-neknižné aktivity? Sleduješ aj politické či sociálne diania? Ovplyvňuje ťa čítanie kníh v kritickom myslení?

Nie, nerobím. Ak by som našla skupinu ľudí a boli by ochotní, tak určite by sme niečo spolu vymysleli. Sledujem politické aj sociálne dianie a myslím si, žeby mal každý, alebo mať aspoň prehľad, čo sa deje u nás doma a v zahraničí. Áno, knihy ma ovplyvňujú v kritickom myslení. Pre mňa to má veľké výhody. Viem si spraviť objektívny – nezaujatý názor na situáciu a nepresvedčí ma hneď všetko. Ak ma má niečo presvedčiť, tak sú to reálne fakty. Niekedy sa to moje kritické myslenie prejavuje aj na medziľudských vzťahoch, niekedy mi priatelia povedia, že vidím veci príliš kriticky. Ja si to nemyslím.

· Ako som spomínala, navštevuješ veľa rôznych knižných besied. Ktorá z tých, kde si bola, bola podľa teba, najlepšia a prečo? A na ktorej sa ti, naopak, páčilo najmenej? Či už kvôli zlej organizácií alebo hosťom, či pre niečo iné?

Najlepšiu besedu premenujem na besedu z ktorej som odchádzala pozitívne naladená. To bola s autorom Máriom Nicolinim v Prešove o knihe: Stretnú sa kresťan, moslim a žid. Beseda na mňa pôsobila pozitívne, rozhovory boli tolerantné, hostia rešpektovali názory. Z celej besedy som mala veľmi dobrý pocit. Z besedy o knihe Donbas som odchádzala nabitá informáciami o ktorých som dovtedy nevedela a autor svojím rozprávaním preniesol na hostí prostredie knihy, kde mu išlo až o život, čo na ľudí spravilo veľký dojem a knihu si kupovali okamžite. Na každej jednej besede sa mi vždy niečo páči, predsa mám jeden negatívny zážitok, bolo to na autorskom čítaní v Košiciach, turecký autor čítal zo svojej knihy, ktorú napísal keď bol vo väzení. Hostia sa pýtali autora niekoľkokrát, prečo bol vo väzení, stále sa otázky točili okolo tejto témy, čo už nebolo príjemné pre autora. Vysvetľoval to niekoľkokrát. Príčina bola taká, že prokuratúra dostala podnet na autora, bez dôkazov a ako on sám povedal, stačí krivé slovo a ľahko sa v Turecku dostanete do väzenia. Na jednej strane si myslím, keby si prečítali o autorovi viac informácií, ktoré boli v brožúrke dozvedeli by sa informácie a nepýtali by sa stále jedno a to isté. Takže ak ideme na nejakú besedu, treba si prečítať informácie o autorovi a jeho knihe, ktorú bude prezentovať na besede.

· Pred pár dňami sa nie len vo svete diali a stále dejú rôzne situácie, ktoré ľudí buď pobúrili, alebo potešili, napr. pride, klimatická zmena, protesty v Rusku alebo správa o tom, že ikonický domček z večerníčka sa zrekonštruuje a vytvorí sa v ňom rozprávkové múzeum, ktorá z tých udalosti teba najviac potešili a ktorá práve naopak pobúrila, prečo?

Potešila ma správa, že ikonický domček z večerníčka sa zrekonštruuje a bude tam múzeum. Teší ma to, len kedy to múzeum otvoria, určite bude veľká návštevnosť. Potešil ma aj pride, k tejto téme nemám žiadne negatívne postoje, mrzí ma, ako niektorí ľudia majú obmedzené názory. Rešpektujem ich a zároveň žiadam aby rešpektovali môj názor. Veľmi negatívne vnímam klimatické zmeny. Keď čítám, vidím obrázky topiacich sa ľadovcov, pripomína mi to základnu školu, na prírodopise nám prehrávali dokument + 1 °C. Vedci hovorili, čo bude znamenať pre našu klímu, životné podmienky oteplenie o 1 °C, alebo aj o 2 °C. Hovorili presne o tom, čo sa deje teraz. Takže ma to mrazí, že sme vedeli už o tom dávno, skoro nič sme nerobili preto a až teraz keď už pociťujeme dôsledky začíname pracovať na zlepšení. Je lepšie začať neskoro ako nikdy, lenže už nesmieme čakať, musíme pracovať na zlepšení. K protestom v Rusku by som povedala len toľko, že záleží odkiaľ čítame informácie o nich a aký máme názor k Rusku.

· Na instagrame čo chvíľa budeš mať 1000 sledujúcich, ako vnímaš to, že pomáhaš ľuďom pri výbere kníh? Stalo sa ti už niekedy, že si niekto prečítal knihu na základe tvojho odporúčania?

Čísla na instagrame vnímam pozitívne a som za ne vďačná. Dostávam správy že si prečítali knihy a hlavne že sa im páčili, čo mi robí veľkú radosť. Niekedy sa ma pýtajú aj na iné žánre kníh, tak posielam tipy na knihy z iných účtov.

· Sú knihy, ktoré čítame v zime, sú podľa teba knihy, ktoré čítame iba v lete? Máš aj ty nejaké takéto knihy? Alebo ti je jedno, aké je vonku počasie a siahaš po knihách podľa toho, čo ťa zaujme?

Záleží to od čitateľa. Ja čítam podľa toho čo ma zaujme a nezáleží mi na tom, aké je počasie. Síce toto leto a vysoké teploty mi dali poriadne zabrať, tak väčšinou som čítala neskôr večer, keď teploty boli nižšie.

· Bola si na besede s Evou Umlauf, Slovenkou, ktorá sa narodila v koncentráčnom tábore, ktorá prišla o otca počas pochodu smrti, ktorá si prežila teror aj počas socializmu, aké si si odniesla pocity? Čítala si aj jej knihu? Čo ti to dalo, aké si mala pocity?

Mala som veľký rešpekt, pretože sedieť s Evou

Umlauf v jednej miestnosti bolo pre mňa veľmi pozitívne a zároveň prekvapujúce. Eva mala počas besedy neskutočnú energiu, chuť pracovať s mladými ľuďmi ochotu odpovedať na všetky otázky. Prekvapenie som cítila z toho, že počúvam autorku hovoriť o knihe, vidieť ju na živo. Toto čo som čítala v knihe malo pre mňa úplne iný význam, pretože som to počula priamo od Evy. Pri čítaní knihy som mala silné pocity, hlavne pocit, že jej svedectvo sa nás týka a nesmieme zabudnúť o hovoriť pravdu o našej histórií.

· Vedela by si odporúčať jednu knihu, ktorú by sme si mali prečítať všetci bez ohľadu na vek, pohlavie či politické presvedčenie?

Slovenské rozprávky od Pavla Dobšinského. Klenot v mojej knižnici o ktorom si myslím, že osloví deti aj dospelých a jediná kniha, ktorá sa venuje rozprávkam. Krásne ilustrácie, obsah určite osloví každého.